Štyri z arabských štátov, ktoré tento týždeň prerušili diplomatické styky s Katarom kvôli jeho údajnej podpore terorizmu, v spoločnom vyhlásení označili za teroristov 59 ľudí a 12 organizácií, vrátane charitatívnych, spätých s Katarom. Katarská vláda zoznam odmietla s tým, že sa nezakladá na faktoch. Čiernu listinu kritizovala aj londýnska organizácia pre ľudské práva.
"Zoznam bol vytvorený účelovo, aby poslúžil politickej agende, a nezakladá sa na žiadnych dôkazoch, ani ho nepodporila žiadna nezávislá súdna autorita," komentovala čiernu listinu londýnska pobočka mimovládnej Arabskej organizácie pre ľudské práva (AOHR). V tejto súvislosti tiež kritizovala Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty (SAE), Egypt a Bahrajn za to, že podľa nej zneužívajú boj proti terorizmu k potieraniu svojich odporcov na domácej scéne.
Na čiernej listine teroristických organizácií vydanej Saudskou Arábiou, SAE, Egyptom a Bahrajnom je napríklad vplyvný sunnitský duchovný Júsuf Karadáví, ale aj IT firma Doha Apple Company či niekoľko katarských charitatívnych organizácií. Polovica organizácií zo zoznamu sú bahrajnské protivládne hnutia, vrátane niekoľkých extrémistických.
Zaradenie charitatívnych organizácií na čiernu listinu kritizoval aj profesor Katarskej univerzity Mahdžúb Zavajrí, podľa ktorého tieto organizácie spolupracujú okrem iného s Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) či s medzinárodnou charitatívnou organizáciou Oxfam. "Keď o tých katarských povedia, že podporujú terorizmus, spochybňujú tak prácu i tých medzinárodných organizácií," uviedol Zavajrí.
Niekoľko blízkovýchodných krajín prerušilo tento týždeň diplomatické styky s Katarom oficiálne preto, že podporuje teroristické organizácie. Katar obvinenia odmieta s tým, že pomáha znižovať hrozbu terorizmu podporou skupín, ktoré bojujú s chudobou a požadujú politické reformy.
Podľa niektorých analytikov sa krajinám Perzského zálivu nepáči asertívna a otvorená politika Kataru, vrátane stykov s šiitskym Iránom, ktorého sunnitská Saudská Arábia považuje zo hlavného rivala v regióne. Tento rok na jar Katar zrušil moratórium na ťažbu v obrovskom nálezisku zemného plynu v Perzskom zálive, ktoré leží v jeho a iránskych teritoriálnych vodách.
"Hlavným oznámením tejto krízy má byť, že Saudská Arábia chce zostať hlavným hráčom v Perzskom zálive," domnieva sa Ajham Kamal, šéfanalytik pre Blízky východ poradenskej agentúry Eurasia Group. Za diplomatickým sporom je zrejme aj spravodajstvo katarskej televízie Al-Džazíra, ktorá neváha kritizovať aj autoritárske vedenia niektorých arabských krajín. Saudská Arábia a Jordánsko pobočky tejto televízie tento týždeň uzavreli a stanicu odobrali.
Krajiny voči Kataru zaviedli tiež blokádu námornej a leteckej dopravy a uzatvorili katarské pozemné hranice, čo bude mať vplyv aj na zásobovanie obyvateľstva. Katarský minister zahraničia šejk Muhammad bin Abdar Rahmán Sání dnes označil blokádu za porušenie medzinárodného práva.