Kým prezident Spojených štátov Donald Trump ohlásil odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, predstavitelia jednotlivých federálnych štátov a veľkých spoločností sa rozhodli svojho najvyššieho predstaviteľa nenasledovať. Starostovia, guvernéri a generálni riaditelia chcú aj naďalej plniť ciele, ku ktorým sa Spojené štáty zaviazali.
Proti rozhodnutiu Bieleho domu sa doteraz postavilo 30 starostov, traja guvernéri, osemdesiat rektorov univerzít a viac ako 100 spoločností, ako informoval denník The New York Times. Skupina "rebelov" chce predložiť OSN plán, v ktorom by sa zaviazala znižovať emisie skleníkových plynov podľa pôvodnej dohody. "Urobíme všetko, čo by Amerika robila, ak by bola (dohodou) zaviazaná," povedal v mene skupiny bývalý starosta New Yorku Michael Bloomberg.
Ak by sa na štátnych a mestských úrovniach zaviedli opatrenia, ktoré by zdvojnásobili snahy o zníženie skleníkových plynov, bolo by podľa skupiny možné sľúbené limity dosiahnuť a možno ich aj prekonať.
Dohoda, ktorú podpísal za Spojené štáty v roku 2015 vtedajší prezident Barack Obama sľubovala, že Amerika zníži do roku 2025 emisie o 26 percent oproti roku 2005. Trumpov predchodca teraz uviedol, že dúfa, že sa jednotlivé federálne štáty, mestá a firmy rozhodnutiu vzoprú a spoločne vyvinú ešte viac úsilia k ochrane planéty.
Minimálne ide o signál
Aj keď teraz mnohé entity jeho prianie plnia, zatiaľ nie je jasné, ako by vôbec mohli k Parížskej dohode pristúpiť. Neexistuje totiž mechanizmus, ktorý by povoľoval, aby sa k plneniu limitov zaviazala iná entita než stáť.
Podľa bývalej riaditeľky sekretariátu OSN pre zmeny klímy Christiany Figueresovej je Trumpovo rozhodnutie len "prázdnou politickou melodrámou". Lusknutím prstov sa totiž pre Spojené štáty nič nemení a ešte nejakú dobu budú musieť hlásiť mieru emisií OSN. K formálnemu odstúpeniu totiž dôjde až za niekoľko rokov.
Podľa Figueresovej by bolo možné Bloombergovu skupinu zahrnúť do budúcich správ o úspechoch signatárov Parížskej dohody.
Pre OSN je Bloombergov "paralelný sľub" minimálne signálom, že boj proti klimatickým zmenám je v USA v rukách jednotlivých štátov, priemyslu a akademickej sféry. Podľa Roberta C. Orra, ktorý ako poradca tajomníka OSN stál pri zrode dohody, Trump svojím spôsobom aktivizoval lokálne vlády, aby sa začali združovať a koordinovať svoje akcie proti zmene klímy.
Aj Schwarzenegger je proti
Keď Trump ohlásil vo štvrtok odstúpenie od Parížskej dohody, obhajoval to tým, že je to krok pre amerických občanov, ktorí sú viazaní nefér dohodou. "Bol som zvolený, aby som zastupoval občanov Pittsburghu, nie Paríža," povedal prezident vo vyhlásení.
Starosta menovaného Pittsburghu je však jedným z tých, ktorí sa pridali k odporcom prezidentovho kroku. Okrem neho sa prihlásili aj starostovia Los Angeles, Atlanty či Salt Lake City. Za Bloombergom stoja aj spoločnosti Hewlett-Packard, Mars a desiatky ďalších.
Trumpovo rozhodnutie sa nepáči ani americkým gigantom ako je Apple, Microsoft či Facebook. "Apple je odhodlaný bojovať s klimatickými zmenami a nikdy nezaváha," napísal na Twitteri šéf spoločnosti Tim Cook. Proti sú ale aj ropné spoločnosti Exxon Mobile a Shell.
Proti Bielemu domu vyrukovali tiež tri štáty. Guvernéri Washingtonu, New Yorku a Kalifornie ohlásili, že zakladajú separátnu alianciu, ktorá sa bude držať Parížskej dohody. Svoje slovo povedal k situácii aj bývalý guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger. "Jeden muž nemôže ísť spať v čase. To môžem len ja," povedal známy herec a narážal pritom na jednu zo svojich najznámejších rolí vo filme Terminátor.
Bloombergova charita pokryje náklady
"Aj keď výkonná moc Spojených štátov hovorí menom národa o veciach, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, nemôže ovplyvniť mnohé aspekty boja Spojených štátov proti klimatickej zmene," napísal Bloomberg generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Gutteresovi. Podľa Bloomberga majú oveľa väčšie slovo mestá, štáty, spoločnosti a občianska spoločnosť, ako výkonná moc. "Naše štáty pôjdu dopredu, aj keď chce náš prezident ísť opačným smerom," dodal guvernér Washingtonu Jay Inslee.
Dohoda sa okrem dodržiavania limitov emisií týkala aj finančných príspevkov. Trump uviedol, že USA prestanú platiť do takzvaného zeleného klimatického fondu podporujúceho prechod na ekologicky šetrnú energiu v rozvíjajúcich sa krajinách. Bloombergova nadácia však prisľúbila, že náklady v prípade potreby pokryje. V najbližších dvoch rokoch je ochotná prispieť sumou 14 miliónov dolárov.
Bloomberg, ktorý je zvláštnym emisárom OSN pre klimatickú zmenu, je dlhodobým kritikom Trumpa. V prezidentskej kampani podporoval jeho protikandidátku Hillary Clintonovú a Trumpa označil za "nebezpečného demagóga".
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
