Prezident Spojených štátov Donald Trump sa rozhodol odstúpiť od parížskej dohody z roku 2015, ktorá je celosvetovou dohodou o ochrane klímy. Dnes o tom informovali spravodajské agentúry Axios a AP s odvolaním sa na dva zdroje, ktoré sú s Trumpovým verdiktom oboznámené.
Agentúra Axios už v nedeľu s odvolaním sa na troch Trumpových blízkych spolupracovníkov napísala, že hlava štátu americký záväzok v klimatickej dohode zruší. Samotný Trump túto správu zatiaľ nepotvrdil, na Twitteri iba odkázal, že svoje rozhodnutie zverejní v priebehu niekoľkých dní.
I will be announcing my decision on the Paris Accord over the next few days. MAKE AMERICA GREAT AGAIN!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 31. mája 2017
Trumpov tím, ktorého súčasťou je aj šéf Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Scott Pruitt, teraz podľa Axios zvažuje, akým spôsobom od dohody odstúpiť.
Medzi možnosťami je formálne ukončenie účasti na parížskej dohode, takýto proces by mohol trvať tri roky, či stiahnutie amerického súhlasu s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy, uviedla agentúra s tým, že druhá možnosť je radikálne riešenie, ktoré by ale bolo rýchlejšie.
Parížsky dokument o celosvetovej ochrane klímy vlani v septembri odsúhlasila administratíva teraz už bývalého demokratického prezidenta Baracka Obamu, čím bol ratifikačný proces v USA formálne ukončený. Pretože ale o dohode nehlasoval Senát USA, tak nie je pre USA právne záväzná, republikán Trump ju teda môže podľa svojej vôle vypovedať.
Konečné rozhodnutie v tejto veci Trump opakovane odkladá. Ešte počas volebnej kampane dohodu označil za nevýhodnú pre USA a sľúbil ju zrušiť, ak sa stane prezidentom. V posledných týždňoch hovoril o tom, že všetko musí dôkladne posúdiť s tým, že konečné stanovisko bude vychádzať z amerických záujmov.
Parížska dohoda o globálnom znižovaní emisií skleníkových plynov nadobudla účinnosť vlani v novembri. Zo 195 signatárov ju dosiaľ ratifikovalo 147, vrátane Číny, Indie a USA, teda krajín, ktoré produkujú najviac emisií skleníkových plynov. Jej základom je udržať globálne otepľovanie čo najbližšie hranici 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou.
Nová klimatická dohoda by mala v roku 2020 nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997. Naplnením Kjótskeho protokolu sa mali v rokoch 2008 až 2012 znížiť celkové svetové emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov v priemere o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.
Svoj cieľ však protokol nedosiahol. Podľa správy Programu OSN pre životné prostredie z roku 2012 sa koncentrácie skleníkových plynov od roku 2000 naopak zvýšili asi o 20 percent.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
