NATO sa horúčkovito snaží prispôsobiť rokovania na nadchádzajúcom summite tak, aby počas nich nebola preťažovaná pozornosť Donalda Trumpa. Americký prezident je totiž povestný tým, že ju dlho neudrží.
Severoatlantická aliancia hlavám štátov odporúča, aby svoje vystúpenia zakaždým vtesnali medzi dve až štyri minúty, oznámilo magazínu Foreign Policy (FP) niekoľko zdrojov z NATO. Organizácia tiež odstúpila od plánu vydať po summite obvyklé súhrnné vyjadrenie, v ktorom vždy vykryštalizuje najnovší strategický postoj aliancie.
Ako s deckom
Severoatlantická aliancia bude 25. mája hostiť hlavy všetkých 28 členských štátov, a Trump tak zároveň prvýkrát vojde do osobného kontaktu s organizáciou, ktorú počas prezidentskej kampane mnohokrát pranieroval.
"Je trochu smiešne, ako sa na rokovania s Trumpom pripravujú," povedal jeden zo zdrojov. "Ako by sa pripravovali na rokovania s dieťaťom - s niekým, kto neudrží pozornosť, nevie nič o NATO a vôbec sa dopodrobna nezaujíma o politické otázky," uviedol ďalej zdroj pod podmienkou, že zostane v anonymite.
Aj napriek takýmto opatreniam sa odborníci obávajú toho, ako bude Trump na schôdzach aliancie reagovať. Tie sa môžu ľahko pretiahnuť na hodiny kľukatých diskusií. "Aj krátky summit NATO je na Trumpa príliš formálny a preťažený politikou. Nebude sa mu to páčiť," myslí si Jorge Benitez, ktorý sa problematikou Severoatlantickej aliancie zaoberá.
Ďalšia zmena: NATO tradične po každom dôležitejšom stretnutí aliancie či summite vydáva formálnu deklaráciu. Tá, hoci býva ovenčená diplomatickými frázami, naznačuje nové stratégie a kľúčové politiky, ktoré vzišli z rokovaní za zatvorenými dverami. Udáva smer spojeneckým štátom aj aliančnú byrokraciu.
Podľa jedného činiteľa NATO deklarácia nevyjde, pretože nejde o riadny summit ako v prípade posledných dvoch významných stretnutí aliancie vo Varšave (2016) a vo Walese (2014). Ďalší predstavitelia aliancie však podávajú iné, neoficiálne vysvetlenie. NATO deklaráciu nevydá z obavy, že "sa Trumpovi nebude páčiť", uviedol iný zdroj.
Nejasný postoj voči aliancii
Americký prezident ani po štyroch mesiacoch v úrade neobjasnil politiku USA voči Európe, nieto voči Severoatlantickej aliancii. Brexit uvítal a podľa všetkého podporoval protieurópsku kandidátku na francúzskeho prezidenta Marine Le Penovú.
Trump počas kampane členov NATO zalarmoval ostrou kritikou aliancie, ktorú označil za "zastaralú", a neskrývaným obdivom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Od Trumpovho zvolenia sa do Bruselu vydali utíšiť nervozitu Európanov okrem iného aj americký minister obrany James Mattis a viceprezident Mike Pence.
Na schôdzku najvyšších predstaviteľov členských štátov NATO 25. mája tiež prvýkrát dorazí aj novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri aliancie pri tej príležitosti tiež slávnostne otvoria nové sídlo organizácie - elegantnú modernú budovu, ktorá má symbolizovať novú a modernú alianciu. Stelesňuje ale aj jej nedostatky: jej dokončenie sa oneskorilo a presiahol sa pri ňom rozpočet.
Práve to by mohlo počas rokovaní s Trumpom, ktorý po európskych krajinách žiada vyššie príspevky na obranu, predstavovať boľavé miesto, myslí si anonymný zdroj z NATO. Hoci toho nový americký prezident o vojenskej aliancii príliš veľa nevie, prinajmenšom o sebe tvrdí, že sa vyzná v tom, ako nejakú budovu dokončiť v termíne a dodržať pritom rozpočet.
Dva hlavné body programu
Očakáva sa, že ak si čelní predstavitelia aliancie chcú udržať Trumpová pozornosť, dvoma hlavnými bodmi rokovania sa stanú jeho priority: boj proti terorizmu a zdieľanie nákladov na obranu.
Čo sa týka boja proti terorizmu, USA vyvíjajú tlak na alianciu, aby sa formálne pridala do medzinárodnej koalície bojujúcej proti Islamskému štátu (IS). Proti tomuto plánu ale vystupuje Nemecko, upozornili početné zdroje. Všetci členovia NATO sa na boji proti IS podieľajú na národnej úrovni, aliancia túto misiu podporuje, ale oficiálne sa jej nezúčastňujú.
Predpokladá sa, že Trump bude na svojich európskych spojencov a Kanadu tlačiť, aby na obranu prispievali viac. Zdieľanie finančnej záťaže vždy patrilo k citlivým miestam vzťahov medzi USA a NATO. Spojené štáty prispievajú zďaleka najviac a svojich spojencov už dlho márne upozorňujú na to, že by mali svoje vojenské rozpočty zvýšiť.
Napriek stúpajúcej agresivite Ruska a situácii na Blízkom východe splnilo záväzok aliancie dať na obranu dve percentá HDP iba päť z 28 členských štátov: Spojené štáty, Británia, Poľsko, Estónsko a Grécko.
Ak bude chcieť aliancia udržať Trumpa na palube, bude musieť nedávne zmeny v organizácii prezentovať ako ústupok Washingtonu, hoci "98 percent zmien podniklo NATO kvôli Rusku, a nie kvôli Trumpovi," povedal Benitez.