Južné a juhovýchodné regióny Európy budú čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny akými sú vlny horúčav a suchá. Tie sa budú objavovať omnoho častejšie než dnes, uviedla Európska agentúra pre životné prostredie.
Globálne teploty dosahujú nové rekordy, hladina morí a oceánov stúpa a arktický ľad sa topí. To všetko má dosah aj na počasie v Európe. Klimatická zmena tu spôsobuje častejšie a horšie záplavy, suchá, búrky a horúčavy. Vedci varujú, že svetové teploty lámu rekordy už tretí rok za sebou. Vedie to k extrémnym situáciám ako bola napríklad nepredvídateľná vlna horúčav v Indii či rýchle topenie ľadu v Arktíde.
Tieto výnimočné a extrémne situácie spojené s klímou stáli Európsku úniu v rokoch 1980 až 2013 zhruba 400 miliárd eur, odhadla Európska agentúra pre životné prostredie. Zároveň za to isté obdobie spôsobili asi 85-tisíc úmrtí. „Všetky európske regióny sú citlivé na klimatickú zmenu, ale niektoré budú mať oveľa väčšie problémy ako ostatné,“ píše agentúra vo svojej správe. „Južná a juhovýchodná Európa bude podľa všetkých predpokladov miestom, ktoré bude čeliť najhorším dopadom klimatickej zmeny.“
Región má už skúsenosti s extrémnymi horúčavami a menším objemom zrážok a vody v riekach. To všetko zvyšuje riziko toho, že obdobia sucha sa predlžujú, stráca sa biodiverzita, objavuje sa viac lesných požiarov. Agentúra uviedla, že v západnej Európe sú ohrozené aj pobrežné oblasti, pretože čelia zvýšenému riziku záplav kvôli zvyšujúcej sa hladine mora a častejším búrkam. Napriek tomu, že určité regióny môžu zaznamenať aj pozitívne dopady klimatickej zmeny ako sú zlepšujúce sa podmienky pre poľnohospodárstvo napríklad v častiach severnej Európy, väčšina regiónov či sektorov bude zasiahnutá negatívne.
Aj napriek tomu, že sa nepredpokladajú nové teplotné rekordy, keďže fenomén El Nino je momentálne oslabený, spaľovanie fosílnych palív neprestáva uvoľňovať plyny, ktoré sa hromadia v atmosfére a udržujú teplo.