Írsky parlament dnes prijal nezáväznú rezolúciu, podľa ktorej sa Izrael v palestínskom Pásme Gazy dopúšťa genocídy, a vyzval vládu, aby proti Izraelu prijala sankcie. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa nej tiež írsky minister zahraničia a podpredseda vlády Micheál Martin v parlamente povedal, že jeho krajina sa do konca roka pripojí k podnetu Juhoafrickej republiky na Medzinárodný súdny dvor v tejto záležitosti.
Dohovor o genocíde
"Írsko je odhodlané brániť a presadzovať prísny výklad dohovoru o genocíde, aby zabezpečilo najvyššiu možnú úroveň ochrany civilistov v ozbrojených konfliktoch," vyhlásil dnes šéf írskej diplomacie Martin.
"Vláda je extrémne znepokojená správaním oboch strán tohto konfliktu," uviedol s odvolaním sa na Izrael a palestínske teroristické hnutie Hamas. Zdôraznil tiež, že Izrael aj Hamas sa musia zodpovedať z porušovania medzinárodného humanitárneho práva.
JAR vlani koncom decembra podala na ICJ v Haagu žiadosť, aby tento súd OSN začal konanie so štátom Izrael, ktorý sa podľa JAR v Pásme Gazy dopúšťa genocídy. Izrael obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho operácia v Gaze je aktom sebaobrany, pri ktorom dodržiava medzinárodné právo a snaží sa minimalizovať civilné straty.
Podľa Juhoafrickej republiky Izrael porušuje Dohovor OSN o zabránení a trestaní genocídy z roku 1948, ku ktorej obe krajiny pristúpili rovnako ako ďalších asi 150 krajín, vrátane Slovenska.
K žiadosti JAR pri ICJ sa pripojilo už niekoľko štátov, okrem iných Bolívie, Kolumbie, Líbye, Španielska či Mexika. Írsky minister zahraničných vecí však už tento rok koncom marca vyhlásil, že sa jeho krajina k tomuto podnetu pripojí. Martin vtedy tiež povedal, že Izrael bráni dodávkam humanitárnej pomoci, útočí na civilné ciele a používa výbušné zbrane v husto obývaných oblastiach v Gaze.
Predbežné opatrenia
ICJ začal súdne konanie v tejto veci tento rok v januári, keď vyhovel JAR stranám niektorých navrhovaných predbežných opatrení, ale nerozhodoval zatiaľ o tom, tu sa Izrael genocídy dopúšťa, alebo nie. Haagsky súd v januári vyzval Izrael, aby zvýšil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Na konci marca potom apeloval na Izrael, aby nekládol prekážky dodávkam jedla a ďalšej pomoci do Gazy.
Izrael podľa agentúry AP počas tejto vojny nikdy nevpustil do Pásma Gazy 500 kamiónov s pomocou denne, čo bol priemer pred vojnou, keď už toto územie sužovala humanitárna kríza. Najviac nákladných áut s dodávkami jedla a zdravotníckeho materiálu pustila izraelská armáda do Pásma Gazy v apríli, a to 225 denne.
Počet výrazne klesol v posledných zhruba dvoch mesiacoch a na začiatku októbra dokonca nepúšťal Izrael na sever Pásma Gazy dva týždne žiadnu humanitárnu pomoc.
Pásmo Gazy je zničené vojnou, ktorú začal vlani 7. októbra Hamas útokom na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili na 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a asi 250 osôb uniesli.
Izraelská odvetná ofenzíva zničila toto územie masívnym bombardovaním a podľa tamojších úradov, ovládaných Hamásom, pri nej zomrelo vyše 43 400 Palestínčanov, väčšinou tiež civilistov.
Na 1,9 milióna z 2,3 milióna obyvateľov muselo opustiť domovy, drvivá väčšina z nich sa tiesní v malej "bezpečnej zóne", kde Palestínčania prežívajú v katastrofálnych podmienkach, a ani tam nie je podľa úradov OSN bezpečné.