V súčasnom Rusku neexistujú politické represie, vyhlásil dnes Valerij Fadejev, ktorý vedie radu pre ľudské práva pôsobiacu pri prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Prenasledovanie občanov vystupujúcich proti vojne na Ukrajine a proti terajšiemu režimu označil Putinov hlavný poradca pre ľudské práva za "minimálne sanitárne opatrenia" voči ľuďom, ktorí v strete so Západom fakticky stanuli na nepriateľskej strane.
Totálne represie
Takmer všetci odporcovia Putinovho režimu sa ocitli kvôli totálnej represii v Rusku buď v exile, alebo vo väzení, poznamenala agentúra AFP a pripomenula smrť opozičného vodcu Alexeja Navaľného na začiatku roka vo väznici za polárnym kruhom.
"Aké represie? Nedajbože, aby sme na vlastnej koži okusili, čo sú to politické represie. Represie boli v rokoch 1937-1938, keď zastrelili 740-tisíc ľudí, prevažne nevinných.
Dodnes nevieme, koľko duchovných postrieľali v 20. a 30. rokoch (minulého storočia). To boli represie," povedal Fadejev agentúre Interfax po tom, čo v Moskve položil kvety k pamätníku obetiam politických represií. Ich pamiatku si Rusko dnes pripomínalo.
"To, čo v súčasnosti vidíme, je zložitá, tvrdá situácia, keď zvádzame vojnu so Západom. Sú tu nejaké minimálne obmedzenia voči tým, ktorí vystupujú na strane nepriateľa, ale to nie sú represie, to sú minimálne sanitárne opatrenia, "vyhlásil.
Amnestia nepríde
Na otázku, či Rada pre ľudské práva nenavrhne amnestiu, ako sa stávalo v minulosti, odpovedal, že "takáto téma nie je na programe dňa".
Server Meduza pôsobiaci z lotyšského exilu pripomenul, že od roku 2012, keď sa Putin vrátil do Kremľa, v Rusku podľa špecializovaného webu OVD-Info čelilo trestnému stíhaniu z politických dôvodov minimálne 4550 ľudí.
Podľa mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, vyznamenanej v roku 2022 Nobelovou cenou mieru a zakázanej ruskými úradmi, je v Rusku minimálne 768 politických väzňov.
Predpokladá sa však, že skutočný počet je oveľa vyšší, pretože najmä v regiónoch zostávajú mnohé prípady nezaznamenané, poznamenala agentúra AFP.
Pripomenula, že od chvíle, keď prezident Putin vo februári 2022 rozpútal vojnu proti Ukrajine, ruské úrady začali kampaň potláčania všetkého nesúhlasu aj politickej opozície. Prudko vzrástol počet uväznení za špionáž, vlastizradu, sabotáž, extrémizmus alebo za prostú kritiku ruskej armády.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa nechal v januári počuť, že vojna proti Ukrajine umožnila "očistiť" Rusko od ľudí, ktorí "necítili spolupatričnosť s históriou a kultúrou" krajiny. A hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na začiatku septembra vyhlásil, že "cenzúra je oprávnená" vzhľadom na vojnový stav, v ktorom sa krajina nachádza.