Taiwanský minister obrany Wellington Koo dnes pohrozil, že ak Čína začne blokádu Taiwanu, bude to Taiwan považovať za vojnový akt vážne ohrozujúci svetový námorný obchod. Povedal to v reakcii na nedávne čínske manévre simulujúce tento scenár, napísala agentúra Kjódó.
"Ak skutočne vykonáte takzvanú blokádu, ktorá podľa medzinárodného práva zakazuje všetkým lietadlám a lodiam vstup do oblasti, potom sa to považuje za formu vojny," povedal minister. Odvolával sa pritom na článok 100 zákona o medzinárodnom práve z roku 1994, ktorý medzi metódy vedenia vojny zaraďuje blokádu plavidiel všetkých štátov.
Koo dnešným vyhlásením reagoval na rozsiahle čínske námorné cvičenia v okolí samosprávneho ostrova, ktoré simulovali blokádu kľúčových taiwanských prístavov a ďalších oblastí vrátane útokov na námorné a pozemné ciele, píše Reuters.
Minister tiež uviedol, že cez Taiwanský prieliv prúdi približne pätina svetového námorného obchodu v hodnote približne 2,45 bilióna dolárov. Odkazoval sa pritom na dáta nemenovaného amerického think tanku, píše Kjódó. Dopady blokády tejto oblasti by boli veľmi vážne a svet by nemohol nečinne prihliadať, dodal Koo.
Taiwanské ministerstvo obrany na sieti X uviedlo, že jeho armáda v utorok monitorovala čínsku flotilu na čele s lietadlovou loďou Liao-ning v blízkosti Prataských ostrovov v Juhočínskom mori. Celkovo jedenásť lietadiel navyše prekročilo strednú líniu Taiwanského prielivu, neformálnu hranicu deliacu obe strany, ktorú Čína neuznáva.
"Keďže je Taiwan čínskym územím, nie je nič normálnejšie ako keď čínske lietadlové lode operujú vo vlastnom teritóriu a vo vlastných vodách," povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Lin Ťien.
Taiwanský prezident Laj Čching-te pred dvoma týždňami vyhlásil, že Peking nemá právo "reprezentovať Taiwan". Čína sa následne k tomuto ostrovu priblížila zo všetkých smerov a vyslala k nemu rekordných 153 lietadiel, 14 armádnych lodí a 12 vládnych plavidiel.
Peking to označil ako varovanie pred separatistickými činmi Taiwanu a zdôraznil, že sa voči ostrovu nikdy nezriekne použitia sily.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti. To síce Taiwan oficiálne neurobil, napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle. Peking si tiež kladie nároky na takmer 180 kilometrov široký Taiwanský prieliv. To Taiwan aj Spojené štáty spochybňujú s tým, že ide o medzinárodnú obchodnú cestu.