Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen v utorok oznámil, že zostavením vlády poveril lídra Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a súčasného kancelára Karla Nehammera.
Ľudovci skončili v nedávnych parlamentných voľbách na druhom mieste za krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ). Informuje o tom agentúra Reuters.
Van der Bellen sa ešte v pondelok v rámci konzultácií o zostavení nového kabinetu osobitne stretol s predsedom opozičnej FPÖ Herbertom Kicklom, lídrom ÖVP Nehammerom a Andreasom Bablerom, predsedom Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ktorá skončila vo voľbách na treťom mieste.
Kickl nenašiel koaličného partnera
Rakúsky prezident teraz požiadal Nehammera, aby o zostavení prípadnej vládnej koalície začal rokovať so sociálnymi demokratmi, keďže žiadna zo strán nechce ísť do vlády s Kicklovou FPÖ.
"Herbert Kickl nenašiel žiadneho koaličného partnera, vďaka ktorému by sa mohol stať spolkovým kancelárom," citovala Van der Bellena agentúra DPA.
"Voľby do Národnej rady 29. septembra nemožno chápať ako preteky, ktoré mali rozhodnúť, že vládu zostaví strana, ktorá bude v cieli ako prvá," prízvukoval prezident podľa agentúry APA.
Ako pokračoval prezident, predsedovia ÖVP a SPÖ mu povedali, že z obáv o demokraciu a právny štát nechcú vládnuť s FPÖ.
Podľa neho sa tiež vymedzili voči náklonnosti FPÖ k Moskve a kritizovali aj to, že nemožno urobiť jednoznačnú deliacu čiaru medzi slobodnými a pravicovými extrémistami. Svoju rolu pri ich rozhodovaní údajne zohrali aj obavy zahraničných tajných služieb v súvislosti s FPÖ.
FPÖ vyhrabalo prvýkrát od svojho vzniku
"Rakúsko potrebuje akcieschopnú, stabilnú a celistvú vládu," povedal Van der Bellen. Nevylúčil, že súčasťou koalície sa za účelom posilnenia vládnej väčšiny v parlamente stane aj strana NEOS - Nové Rakúsko a Liberálne fórum a tiež Zelení.
V septembrových parlamentných voľbách zvíťazila prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956 strana FPÖ. Od voličov dostala 29 percent hlasov.
Na druhom sa umiestnila Nehammerova ÖVP (26 percent), sociálni demokrati (SPÖ) zaznamenali s 21 percentami svoj vôbec najhorší volebný výsledok v histórii. Liberáli z NEOS získali deväť percent hlasov a Zelení, ktorí doteraz vládli spolu s ľudovcami, skončili na ôsmich percentách.