Predtým iránska verejnosť vo svojej väčšine odmietala akékoľvek jadrové kroky svojej vlády, pretože sa obávala, že by to vďaka prehĺbeným sankciám ešte znásobilo pocit medzinárodnej izolácie a ekonomické problémy, ktorými trpia. Teraz sa však bojí odvety za raketový útok na Izrael z predminulého týždňa a hovorí si, že keby ich krajina mala jadrovú zbraň, Izrael ani nikto iný by si na ňu netrúfol.

Tento názor vraj zdieľa aj mnoho ľudí, ktorí inak ajatolláhov režim „nemusia“ a fandili skôr tomu, aby iránska vláda uzavrela so Západom novú jadrovú dohodu, podobnú tej, ktorú vypovedal niekdajší americký prezident Donald Trump. Teraz majú pochybnosti.

„Myslím, že by sme do toho mali ísť,“ citoval denník Los Angeles Times tridsaťtriročnú inžinierku Vafu Šarzádovú.

Irán predminulý utorok vypálil na Izrael až 200 balistických rakiet, vraj ako odvetu za zabitie Hasana Nasralláha, vodcu Hizballáhu, a množstvo ďalších útokov na toto Iránom vydržiavané hnutie. To však už mesiace odpaľuje na izraelské mestá rakety. Izrael sľúbil citeľnú odpoveď, ktorá môže prísť každým okamihom. Špekuluje sa o tom, že plánuje útoky na iránsku vojenskú a energetickú infraštruktúru, ale vylúčená nie je ani možnosť napadnutia jadrových zariadení.

Režim v Teheráne dlhodobo tvrdí, že jadrovú zbraň nevyvíja, avšak nedávno pohrozil, že by mohol začať, ak bude zahnaný do kúta. Schopnosti aj potrebné technológie k dispozícii má.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Irán, a najmä jeho jadrové ašpirácie, predstavuje pre Izrael existenčnú hrozbu. Teraz niektorí izraelskí predstavitelia otvorene volajú po tom, aby sa armáda chopila šance a sústredila sa na likvidáciu či aspoň vážne poškodenie iránskeho jadrového programu, a to aj napriek tomu, že Američania, najbližší spojenci Izraela, sú proti.