Republikánsky kandidát na prezidenta Spojených štátov Donald Trump by sa lepšie než jeho súperka z Demokratickej strany Kamala Harrisová vysporiadal s vojnou na Ukrajine aj s konfliktom medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas.
Myslia si to ľudia v tých amerických štátoch, kde často bývajú tesné volebné výsledky. Napísal to dnes denník The Wall Street Journal (WSJ), a to na základe prieskumu, ktorý si nechal urobiť. Harrisová však vedie vo viacerých týchto nerozhodnutých štátoch.
Trump by to asi zvládol lepšie
V siedmich štátoch, kde bývajú volebné výsledky tesné, sa 50 percent voličov domnieva, že Trump by sa lepšie než Harrisová vysporiadal s vojnou na Ukrajine. Opačného názoru je 39 percent opýtaných.
Trump tvrdí, že ak bude zvolený, konflikt na Ukrajine dokáže rýchlo ukončiť. Hovorí, že chce o tom rokovať aj s Ruskom, ale ako by to konkrétne dosiahol, doteraz nepovedal. V minulosti však kritizoval rozsah podpory, ktorú Spojené štáty dodávajú Ukrajine.
Voliči v nerozhodnutých štátoch Trumpovi tiež viac dôverujú ohľadom konfliktu na Blízkom východe. Ohľadom vojny medzi Izraelom a Hamasom by si podľa 48 percent opýtaných počínal Trump lepšie ako Harrisová, opačného názoru je 33 percent respondentov.
Trump tvrdí, že by sa teroristický útok Hamasu z minulého 7. októbra nikdy nestal, keby bol v Bielom dome on. Nepovedal však, ako by útoku predišiel.
Medzinárodná kríza dostávajú rozsiahly priestor v tlači, ich dopad na voličské správanie je však neistý. "Tieto voľby sa nerozhodnú podľa medzinárodných otázok," uviedol jeden z autorov prieskumu Michael Bocian, ktorý sa hlási k demokratom.
Nerozhoduje iba počet voličov
Podľa prieskumu WSJ má Harrisová mierny náskok v Arizone, Georgii, Michigane a Wisconsine, Trump v Severnej Karolíne, Nevade a Pensylvánii. Keby výsledky volieb potvrdili údaje prieskumu, tak by Harrisová v týchto siedmich štátoch získala 52 voliteľov a Trump 41.
V celoštátnych prieskumoch si Harrisová drží náskok niekoľko percentuálnych bodov. Vo voľbe amerického prezidenta však nie je rozhodujúci počet získaných hlasov, ale počet udelených voliteľov v zbore, ktorý potom oficiálne zvolí hlavu štátu.
O jeho zložení ľudia rozhodujú v priamom hlasovaní. Drvivá väčšina amerických štátov udeľuje všetkých svojich voliteľov víťazovi hlasovania o prezidentských kandidátoch v danom štáte.
Môže teda nastať situácia, že kandidát s najväčším počtom voliteľov nemá celkom aj najviac voličských hlasov. To bol prípad volieb v roku 2016, keď Trump získal celkom o tri milióny hlasov menej ako jeho vtedajšia súperka Hillary Clintonová, ale mal o 77 voliteľov viac.
Kampane kandidátov sa preto vo väčšej miere zameriavajú na štáty, kde v minulosti boli rozdiely medzi demokratmi a republikánmi malé a kde jedna strana nemá historickú prevahu.