„Vzhľadom na výsledky výskumu je teraz nevyhnutné vyhlásiť globálnu núdzovú situáciu na riešenie plastového znečistenia,“ povedal pre britský The Guardian Sedat Gündoğdu, ktorý študuje mikroplasty na Cukurovej univerzite v Turecku.
Ľudia sú vystavení mikroplastom – definovaným ako úlomky menšie ako 5 mm v priemere – a chemikáliám používaným na výrobu plastov z rozsiahleho plastového znečistenia ovzdušia, vody a dokonca aj potravín.
Rakovina či zhoršená pamäť
Zdravotné riziká mikroplastov v ľudskom tele ešte nie sú dobre známe. Nedávne štúdie len začínajú naznačovať, že by mohli zvýšiť riziko rôznych ochorení, ako je oxidačný stres, ktorý môže viesť k poškodeniu buniek a zápalu, ako aj kardiovaskulárnym ochoreniam.
Štúdie na zvieratách tiež spájajú mikroplasty s problémami s plodnosťou, rôznymi druhmi rakoviny, narušeným endokrinným a imunitným systémom a zhoršeným učením a pamäťou.
„Nájdenie mikroplastov v čoraz väčšom počte ľudských orgánov vyvoláva množstvo obáv vzhľadom na to, čo vieme o zdravotných účinkoch na zvieratá, štúdiu ľudských buniek v laboratóriu a nových epidemiologických štúdiách,“ povedala Bethanie Carney Almrothová, ekotoxikologička z University of Göteborg vo Švédsku.
Znepokojujúci odkaz
V jednej z najnovších štúdií výskumníci zistili, že vo vzorkách mozgu sa hromadia najmä mikroplasty. Vyšetrenie pečene, obličiek a mozgu pitvaných tiel zistilo, že všetky obsahovali mikroplasty, ale 91 vzoriek mozgu obsahovalo priemerne asi 10- až 20-krát viac ako ostatné orgány.
„Výsledky boli pre nás šokujúce,“ tvrdí hlavný autor štúdie Matthew Campen, toxikológ a profesor farmaceutických vied na Univerzite v Novom Mexiku.
Štúdia mozgu vedená Campenom tiež naznačila znepokojujúci odkaz. V štúdii vedci skúmali 12 vzoriek mozgu ľudí, ktorí zomreli na demenciu, vrátane Alzheimerovej choroby. Tieto mozgy obsahovali až 10-krát viac plastov na hmotnosť ako zdravé vzorky. „Neviem, koľko plastu sa dokáže do nášho mozgu dostať bez toho, aby to spôsobilo nejaké problémy,“ povedal Campen.
V práci sa tiež zistilo, že množstvo mikroplastov vo vzorkách mozgu z roku 2024 bolo asi o 50 percent vyššie v porovnaní s celkovým počtom vzoriek z roku 2016, čo naznačuje, že koncentrácia mikroplastov nachádzajúcich sa v ľudských mozgoch rastie podobným tempom ako v životnom prostredí.
Väčšina orgánov pochádzala z kancelárie lekárskeho vyšetrovateľa v Albuquerque v Novom Mexiku, ktorá vyšetruje predčasné alebo násilné úmrtia.
„Mnohé ďalšie články odhalili mikroplasty v mozgoch iných živočíšnych druhov, takže nie je úplne prekvapujúce, že to isté by mohlo platiť aj pre ľudí,“ uviedla Almrothová z univerzity v Göteborgu.
Pokiaľ ide o tieto zákerné častice, „krvno-mozgová bariéra nie je taká ochranná, ako by sme si chceli myslieť,“ povedala Almrothová s odkazom na sériu membrán, ktoré bránia mnohým chemikáliám a patogénom dostať sa do centrálneho nervového systému.
Explózia výskumu
Okrem obáv z akumulácie v ľudskom tele uverejnil časopis Journal of Hazardous Materials minulý mesiac štúdiu, ktorá našla mikroplasty vo všetkých 16 skúmaných vzorkách kostnej drene, prvý dokument svojho druhu.
Všetky vzorky obsahovali polystyrén, ktorý sa používal na výrobu obalov na arašidy a elektroniku, a takmer všetky obsahovali polyetylén, ktorý sa používal v priehľadných potravinových obaloch, fľašiach od čistiacich prostriedkov a iných bežných domácich produktoch.
Ďalší nedávny dokument, ktorý skúmal 45 pacientov podstupujúcich operáciu bedrového alebo kolenného kĺbu v Pekingu v Číne, našiel mikroplasty v membránovej výstelke každého jedného skúmaného bedrového alebo kolenného kĺbu.
Štúdia publikovaná 15. mája v časopise Toxicological Sciences našla mikroplasty vo všetkých 23 skúmaných ľudských a 47 psích semenníkoch, pričom zistila, že vzorky od ľudí mali takmer trojnásobne vyššiu koncentráciu ako tie od psov.
Vyššie množstvo určitých typov plastových častíc – vrátane polyetylénu, hlavnej zložky plastových fliaš na vodu – korelovalo s nižšou hmotnosťou semenníkov u psov.
Ďalší dokument, ktorý sa objavil 19. júna v International Journal of Impotence Research, odhalil plastové častice v penisoch štyroch z piatich mužov, ktorí dostali implantáty na liečbu erektilnej dysfunkcie.
„Potenciálne účinky na zdravie sú znepokojujúce, najmä ak vezmeme do úvahy neznáme dlhodobé dôsledky mikroplastov, ktoré sa hromadia v citlivých tkanivách, ako sú reprodukčné orgány,“ povedal Ranjith Ramasamy, hlavný autor štúdie a lekársky výskumník a urológ z University of Miami.
Medzitým čínska skupina zverejnila v máji štúdiu, ktorá ukazuje malé množstvá mikroplastov v sperme všetkých 40 účastníkov. Talianske noviny spred niekoľkých mesiacov informovali o podobných výsledkoch.
Niekoľko štúdií tiež teraz zistilo kontamináciu v ľudských placentách. Štúdia, ktorá sa objavila v májovom vydaní Toxicological Sciences, uvádza, že našli mikro- a nanoplasty vo všetkých 62 vzorkách placenty, hoci koncentrácia sa pohybovala v širokom rozmedzí.
V Taliansku vedci sledovali 312 pacientov, ktorým boli z krčnej tepny odstránené tukové usadeniny alebo plaky. Takmer šesť z 10 malo mikroplasty a títo ľudia dopadli horšie ako tí, ktorí ich nemali: počas nasledujúcich 34 mesiacov mali 2,1-krát vyššiu pravdepodobnosť infarktu, mozgovej príhody alebo smrti.
„Nič nezostane nedotknuté“
Vedci tvrdia, že jednotlivci by sa mali pokúsiť znížiť vystavenie účinkom plastov tým, že sa vyhnú použitiu plastov pri príprave jedla, najmä pri mikrovlnnej rúre, budú piť vodu z vodovodu namiesto balenej vody, a budú sa snažiť zabrániť hromadeniu prachu, ktorý je kontaminovaný plastmi. Niektorí vedci odporúčajú jesť menej mäsa, najmä spracovaných produktov.
Leonardo Trasande, lekársky výskumník na New York University, povedal, že o vplyve akumulácie mikroplastov na ľudí zostáva veľa neznámeho. Negatívne zdravotné vplyvy chemikálií používaných v plastoch, ako sú ftaláty, sú však podľa neho lepšie preukázané.
Štúdia, ktorej je spoluautorom, zistila, že vystavenie ftalátom zvýšilo riziko kardiovaskulárnych chorôb a smrti v Spojených štátoch, čo spôsobilo stratu produktivity vo výške 39 miliárd dolárov alebo viac ročne.
Mikroplastové častice môžu byť týmito chemikáliami kontaminované a prenášať ich do tela. „Mikro- a nanoplasty môžu byť účinnými systémami dodávania toxických chemikálií,“ povedal Trasande.
Zhromaždenie OSN pre životné prostredie sa pred dvoma rokmi dohodlo, že začne pracovať na globálnej zmluve o ukončení plastového znečistenia, čo je proces, ktorý prebieha. „Od hlbín mora cez atmosféru až po ľudský mozog nezostáva nič nedotknuté,“ uzavrela Almrothová.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
