V nadchádzajúcich voľbách do dolnej komory rakúskeho parlamentu sa podľa predvolebných prieskumov očakáva tesný súboj krajnej pravice a konzervatívcov.
Tesný náskok si pritom drží krajne pravicová Slobodná strana Rakúska s 27 percentami pred Rakúskou ľudovou stranou pod vedením kancelára Karla Nehammera s 25 percentami. Voľby sa uskutočnia v nedeľu. Správa pochádza z agentúry AFP.
Lídrovi FPÖ Herbertovi Kicklovi (55), ktorý stranu vedie od roku 2021, sa podarilo nadviazať na hnev voličov, obavy z inflácie, vojny na Ukrajine a pandémie ochorenia Covid-19. Z viacerých hospodárskych problémov v Rakúsku pritom obviňuje migráciu, pripomína AFP.
Korupčné škandály
Zatiaľ čo FPÖ od uplynulých volieb v roku 2019 získala na podpore a prekonala sériu korupčných škandálov, ÖVP, ktorá je súčasťou vlády od roku 1987 a v súčasnosti vládne v koalícii so Zelenými, sa naopak prepadla.
Politický analytik Thomas Hofer pre AFP uviedol, že Kicklovi sa podarilo "zozbierať veľa frustrovaných voličov, ktorí chcú veľkú zmenu v rakúskej politike" a že FPÖ "odviedla dobrú prácu" so svojím "antiestablišmentovým postojom." Hofer uviedol, že prípadné víťazstvo FPÖ by bolo "zemetrasením".
Pokiaľ by FPÖ v nedeľu zvíťazila, išlo by v Rakúsku o historické víťazstvo krajnej pravice. AFP však pripomína, že nie je isté, či sa im po voľbách podarí dohodnúť s ďalšími stranami na zostavení koalície.
Krajná pravica
Líder ÖVP Nehammer opakovane deklaroval, že do koalície pod vedením krajnej pravice nepôjde. Vládu by preto mohla opäť viesť ÖVP spolu so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS.
Hofer pripomína, že po väčšinu času bola predvolebná kampaň nevýrazná. Nehammer však v jej závere pritvrdil najmä v otázke migrácie v snahe konkurovať vedúcej FPÖ. Prezentuje sa taktiež ako krízový manažér, k čomu prispeli aj nedávne povodne, pri ktorých v Rakúsku zomrelo päť ľudí.
V prípade víťazstva ÖVP však nie je vylúčené, že konzervatívci pristúpia ku koalícii s krajnou pravicou. Rovnaká koalícia v Rakúsku vládla medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením Sebastiana Kurza. Vláda sa však po roku a pol rozpadla po kauze Ibiza.
Na zázname zo skrytej kamery zhotovenom na španielskom ostrove vtedajší líder FPÖ Heinz-Christian Strache ponúkal verejné zákazky výmenou za pomoc pri volebnej kampani. Po zverejnení nahrávky sa konali predčasné voľby, v ktorých krajná pravica utrpela porážku a konzervatívci výrazne posilnili.