Na menej ako 100-tisíc ročne by podľa bavorského premiéra Markusa Södera malo Nemecko obmedziť počet prijímaných žiadostí o azyl. Vyzval na to v rozhovore poskytnutom verejnoprávnej stanici ARD. Tento rok pritom bude podaných žiadostí zrejme viac ako dvojnásobok ním navrhovaného počtu.
Nápad podporil aj predseda najmenšej vládnej strany FDP Christian Lindner. Po niekoľkých útokoch spáchaných migrantmi a po voľbách v Sasku a Durínsku, ktoré ovládla protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD), sa v Nemecku vedie debata o sprísnení migračnej politiky. Pridali sa do nej aj obce, ktoré požadujú zefektívnenie deportácií.
"Číslo musíme dostať hlboko pod 100-tisíc," povedal s odkazom na ročný počet žiadostí o azyl Söder, ktorý je tiež predsedom konzervatívnej bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU). Nemecko je podľa neho následkom migrácie a integráciou "preťažené". To sa podľa neho týka nielen nedostatku bytov či miest v škôlkach, ale krajina je podľa neho preťažená čiastočne aj "z kultúrneho hľadiska". "V mnohých nemeckých mestách sa nemeckí obyvatelia už vôbec necítia ako doma," povedal.
Podľa nemeckých štatistík podali cudzinci v Nemecku do konca júla zhruba 153-tisíc žiadostí o azyl, do konca roka by to mohlo byť až 263-tisíc. V roku 2023 to bolo 352-tisíc žiadostí.
CSU je sesterskou stranou Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá má organizácia vo všetkých spolkových krajinách okrem Bavorska. Únia CDU/CSU je na spolkovej úrovni v opozícii. Šéf CDU Friedrich Merz teraz po vláde požaduje, aby výrazne sprísnila migračnú politiku. Debatu rozprúdil predovšetkým augustový teroristický útok v Solingene, pri ktorom neúspešný žiadateľ o azyl zo Sýrie na mestských slávnostiach zabil troch ľudí a osem ďalších zranil.
Náboj jej potom dodali voľby vo východonemeckých spolkových krajinách Sasku a Durínsku, v ktorých získala protiimigračná AfD vyše 30 percent hlasov. Durínske voľby strana dokonca vyhrala a k víťazstvu mieri aj v krajinských voľbách v Brandenbursku za dva týždne.
Vláda kancelára Olafa Scholza po útoku v Solingene predstavila "bezpečnostný balíček", ktorý má nemeckú migračnú politiku sprísniť. Vláda, opozícia a spolkové krajiny o ňom rokovali minulý týždeň, v utorok by sa mala uskutočniť ďalšia schôdzka. Podľa Merza však vláda nejde dostatočne ďaleko, CDU požaduje napríklad odmietanie migrantov priamo na hraniciach.
Vládni sociálni demokrati (SPD) a zelení sú skeptickí, je to podľa nich okrem iného nezlučiteľné s európskym právom. "Na hraniciach pritom už odmietame, máme aj kontroly," povedal v nedeľu v rozhovore s ZDF Scholz. Podľa ministerstva vnútra bol od vlaňajšieho októbra priamo na hranici odmietnutý vstup 30-tisíc ľuďom.
Na Söderovu stranu sa však pridal aj predseda najmenšej strany vládnej koalície, liberálnych slobodných demokratov Lindner. Hranicu 100-tisíc žiadostí o azyl ročne, ako ju navrhol Söder, si podľa vyjadrenia poskytnutého ARD "dokáže predstaviť". "Určitá forma" odmietania žiadateľov o azyl na hraniciach je podľa neho nutná. Pre Lindnerovu FDP zemské voľby v Sasku a Durínsku skončili fiaskom, strana sa nedostala do ani jedného zo snemov.
AfD podľa stanice ntv medzitým schválila uznesenie, podľa ktorého bude boj proti "nelegálnej masovej imigrácii" témou číslo jedna pred voľbami do Spolkového snemu, ktoré sa uskutočnia budúci rok na konci septembra.
Do debaty o migrácii sa novo zapojili aj obce. Predseda Zväzu nemeckých miest a obcí André Berghegger denníku Rheinische Post povedal, že by mala vzniknúť "pracovná skupina Deportácie", ktorá by urýchlila a zefektívnila vyhostenie neúspešných žiadateľov o azyl.
Za zmysluplné označil aj to, aby "boli nemecké hranice kontrolované tak dlho, kým nezačne platiť európska azylová reforma". Hovorca nemeckého ministerstva vnútra v piatok povedal, že Berlín predĺži kontroly na hranici s Českom, Poľskom, Rakúskom a Švajčiarskom.