Iba dohoda o prímerí v Pásme Gazy by mohla Irán zdržať od priamej odvety voči Izraelu za zabitie vodcu teroristického hnutia Hamás Ismáíla Haníja v Teheráne. Agentúre Reuters to oznámili traja vysokopostavení iránski predstavitelia.
Rokovania o pokoji zbraní v Gaze, kde bojuje Izrael s Hamásom, sa majú začať vo štvrtok buď v Egypte, alebo v Katare.
Americký návrh
Hamas už avizoval, že o nové rokovania nestojí, namiesto toho požaduje realizáciu predtým dohodnutého amerického návrhu riešenia konfliktu, ktorý by mal zahŕňať tri fázy. Podľa dokumentov, ktoré videl denník The New York Times, ale rokovania svojimi požiadavkami blokuje tiež izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Irán prisľúbil tvrdú reakciu na Haníjovo zabitie, z ktorého obvinil Izrael. Židovský štát sa k útoku neprihlásil. Americké námorníctvo medzitým vyslalo na Blízky východ vojnové lode a ponorku, aby posilnili izraelskú obranu.
Irán spolu so svojimi spojencami, ako je libanonské šiitské hnutie Hizballáh, začne priamy útok, ak rokovania o Gaze zlyhajú alebo ak sa bude domnievať, že Izrael rokovania preťahuje. Reuters to povedal jeden zo zdrojov, vysokopostavený iránsky bezpečnostný činiteľ.
Vzhľadom na zvýšené riziko širšej blízkovýchodnej vojny po zabití Haníja a veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra viedol Irán v posledných dňoch intenzívny dialóg so západnými krajinami a Spojenými štátmi o spôsoboch, ako kalibrovať odvetu, uviedli zdroje, ktoré všetky hovorili pod podmienkou anonymity.
Zníženie napätia
Na zabitie Šukra v Libanone sa Izrael prihlásil. Spojené štáty medzitým naliehajú na svojich spojencov, aby pomohli Irán presvedčiť k zníženiu napätia pred rokovaním o prímerí v Gaze.
"Niečo by sa mohlo stať už tento týždeň... To je hodnotenie USA aj Izraela," povedal v pondelok novinárom hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.
"Ak sa niečo stane tento týždeň, načasovanie by určite mohlo mať vplyv na tieto rozhovory, ktoré chceme uskutočniť vo štvrtok," dodal.
Cez víkend Hamas spochybnil, či budú rozhovory pokračovať. Hnutie uviedlo, že namiesto nových rokovaní požaduje, aby sa realizoval plán založený na predchádzajúcich rozhovoroch. Americký návrh predpokladá tri etapy.
Po zastavení bojov a prepustení časti rukojemníkov držaných Hamasom za palestínskych väzňov sa má izraelská armáda stiahnuť z obývaných oblastí Gazy a umožniť palestínskym civilistom návrat domov.
Prepustenie rukojemníkov
Táto fáza by mala trvať šesť týždňov. Zvyšných rukojemníkov majú prepustiť v druhej fáze, keď tiež majú byť trvalo ukončené boje a izraelská armáda sa má úplne stiahnuť z Pásma Gazy. Posledná fáza počíta s obnovou zničeného palestínskeho územia.
Iránsky analytik Saíd Lajláz uviedol, že predstavitelia islamskej republiky teraz chcú usilovať o prímerie v Gaze, "aby sa vyhli totálnej vojne a posilnili svoje postavenie v regióne".
Irán, ktorý sa predtým do rokovaní príliš nezapájal, je teraz podľa Lajláza pripravený hrať "kľúčovú úlohu". Dva zo zdrojov uviedli, že Irán zvažuje vyslanie svojho zástupcu na rokovania o prímerí.
Dva vysokopostavené zdroje blízke Hizballáhu uviedli, že Teherán dá rokovaniam šancu, ale nevzdá sa svojich zámerov vykonať odvetu. Prímerie v Gaze by Iránu poskytlo krytie pre menšiu "symbolickú" odpoveď, uviedol jeden zo zdrojov.
Netanjahu už niekoľko týždňov popiera, že by sa snažil zablokovať dohodu o prímerí v Gaze tým, že by pritvrdil vyjednávaciu pozíciu Izraela. V súkromí však Netanjahu podľa NYT v skutočnosti pridal k izraelským požiadavkám nové podmienky, ktoré, ako sa jeho vlastní vyjednávači obávajú, vytvorili ďalšie prekážky brániace dohode.
Izrael začal útok na Gazu po tom, ako ozbrojenci Hamasu vtrhli 7. októbra do južného Izraela, kde podľa izraelských údajov zabili 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a zajali viac ako 250 rukojemníkov. Odvtedy bolo podľa ministerstva zdravotníctva pri izraelskej ofenzíve v Gaze zabitých takmer 40-tisíc Palestínčanov.