Dokopy dvadsať rokov vládla Bangladéši šajch Hasína Vadžídžová. Kedysi ikona demokratického hnutia v posledných rokoch čoraz viac vykazovala rysy autoritárky a v pondelok sedemdesiatšesťročnú premiérku zvrhli krvavé protesty, ktoré si vyžiadali viac ako štyri stovky mŕtvych. Ôsma najľudnatejšia krajina sveta teraz vstupuje na neprebádané územie.

Hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do rovnakej rieky, lenže pri pohľade na vývoj v Bangladéši sa kadejaký odborník na región musí nad historickými paralelami horko pousmiať. Veď o rok to bude presne päťdesiat rokov, čo sa šajch Mudžíbur Rahmán, otec národa a vodca hnutia za nezávislosť od Pakistanu, stal obeťou vojenského prevratu.

Generálom sa znepáčil autokratickými tendenciami, rozsiahlou korupciou, šíriacim sa chaosom v krajine aj príklonom k ​​ZSSR, a tak ho 15. augusta 1975 nechali rozstrieľať na schodoch jeho rezidencie. Vojaci spolu s ním povraždili aj sedemnásť jeho príbuzných vrátane jeho ženy, brata a troch synov.

Prežila len jeho dcéra Hasína a jej mladšia sestra, ktoré boli v tom čase v zahraničí. Na čo asi sedemdesiatšesťročná šajch Hasína myslela tento pondelok, keď helikoptérou utekala do Indie, zatiaľ čo jej v premiérsku rezidenciu rabovali rozzúrení demonštranti a ďalší sa snažili zvrhnúť obrovskú sochu jej otca v centre Dháky?

Textilka sveta

Bangladéš nie je krajinou, ktorá by s...