Gruzínska vládnuca strana v stredu oznámila, že do parlamentu vráti návrh represívneho zákona, ktorý sa podobá na legislatívu o "zahraničných agentoch" platnú v Rusku. Vlani tento návrh vyvolal v Gruzínsku masové protesty a z parlamentu ho napokon stiahli, informujeme o tom na základe správy agentúry AFP.
Strana Gruzínsky sen teraz návrh opäť predložila, pričom informovala, že parlament ho schváli v dovedna troch čítaniach "do konca svojho aktuálneho zasadacieho obdobia".
Pôvodný návrh zákona, ktorý odsúdila Európska únia, sa týkal mimovládnych a mediálnych organizácií, ako aj jednotlivých novinárov financovaných zo zahraničia. Veľmi sa ponášal na kremeľský zákon o "zahraničných agentoch", ktorý sa v Rusku používa na umlčanie disentu, komentuje AFP.
Gruzínsky sen uviedol, že zmenil znenie návrhu tak, aby sa predmetné skupiny museli registrovať ako "organizácia sledujúca záujmy zahraničnej mocnosti" namiesto pôvodne navrhovaného označenia "agent pod zahraničným vplyvom".
Podľa AFP však ide len o kozmetickú zmenu v názve, pričom vládnuca strana navyše dodala, že okrem tohto termínu sa v predkladanom návrhu nič nezmenilo.
Legislatívna norma pravdepodobne len ešte viac podnieti už hlboké politické rozpory v Gruzínsku, ktorého vláda čelí obvineniam z presadzovania autoritárskych praktík podľa vzoru Moskvy.
Pri vlaňajších masových protestoch proti tomuto návrhu zákona došlo aj k potýčkam, polícia voči demonštrantom zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Rusko vtedy obvinilo Západ z podnecovania týchto protestov.
Kritici obviňujú Gruzínsky sen z poškodzovania vzťahov s Európskou úniou, do ktorej by podľa prieskumov chcelo vstúpiť približne 80 percent obyvateľov štátu. Gruzínsko je aktuálne kandidátskou krajinou na vstup a tamojšia vládnuca strana trvá na tom, že je odhodlaná pokračovať v úsilí o získanie členstva tak v Únii, ako aj v NATO. Tieto ambície sú zakotvené aj v gruzínskej ústave.