Belgicko zažíva výrazný nárast násilností. V Bruseli sa odohráva vojna drogových gangov, hlásia aj mŕtvych. Rastie tiež počet útokov na verejných činiteľov a zbrane viac používajú mladí páchatelia, odhalil belgický výskumný inštitút. Zločinnosť zasahuje aj vidiek, ten je na ňu pritom pripravený horšie ako mestá.
Situácia sa zhoršila
V Bruseli je streľbu medzi súperiacimi drogovými gangmi počuť stále častejšie aj za bieleho dňa. Od nedele sa odohralo niekoľko prestreliek, ktoré zranili troch ľudí. V štvrti Saint-Gilles, ktorá sa nachádza neďaleko centra mesta hostiaceho hlavnú inštitúciu EÚ, potom policajti v stredu našli mŕtveho muža s kriminálnym záznamom, ktorý žil v krajine nelegálne.
Len niekoľko hodín po streľbe a policajnom vyšetrovaní sa drogoví díleri – na rozhorčenie mnohých miestnych – do chudobnej oblasti vrátili, priznal starosta štvrti Jean Spinette. „Dealeri boli späť behom okamihu. Majú pocit úplnej beztrestnosti. Pocit, že sú v bezpečí pred všetkým. Polícii sa vysmievajú,“ vyhlásil podľa agentúry AP.
„Stojíme proti organizáciám podobným mafii,“ zdôraznil Spinette. "Včera ešte išlo o zastrašovanie, dnes to pripomína skôr popravu," povedal k zabitému mužovi.
V roku 2023 násilie súvisiace s drogami viedlo v Bruseli k smrti siedmich ľudí. Ďalších 131 bolo zranených, cituje policajné štatistiky denník Le Soir.
Policajti v belgickej metropole zatknú niekoho kvôli drogám skoro každý deň a noviny sú plné príbehov krádeží, bitiek a obťažovania turistov, uvádza AP. Mnohí obyvatelia toho majú dosť.
„Počas štyroch, piatich mesiacov sa to naozaj zhoršilo,“ prezradil nemenovaný podnikateľ, ktorý má obchod v blízkosti bruselskej južnej stanice (Midi). „Nedávno si nejaký muž pichal blízko môjho obchodu injekciu. Do obchodu často chodí ďalší chlapík so zakrvavenou tvárou. A veľa majiteľov tu má rozbité výklady. Je to neúnosné.“
Sužovaný vidiek
Násilnosti v mestách pútajú značnú pozornosť médií. Stúpajúca úroveň násilností je však podľa štúdie Flámskeho mierového inštitútu stále naliehavejším problémom naprieč krajinou, vrátane vidieka.
Podľa výskumníčky Annelies Pauwelsovej majú vidiecke oblasti značnú nevýhodu v podfinancovanosti a menšom počte policajných zložiek. V boji so zločinom sú tak často závislé od ad hoc kooperácie založenej na osobných kontaktoch.
„Vysporiadanie sa s násilnými gangmi vyžaduje špecifické znalosti a technológie, ktoré sú však často dostupné iba vo väčších policajných zónach,“ podotýka Pauwelsová. „Malé alebo vidiecke oblasti by mali byť schopné vykonávať hliadky online alebo použiť drony, ak je to nevyhnutné.“
Výskumníčka na základe rozhovorov s policajnými činiteľmi a svedkami zistila, že v posledných piatich rokoch vzrástli násilnosti v päťdesiatich policajných zónach. V 25 zónach zaznamenali vzrastajúci počet násilných činov páchaných mladými ľuďmi, ktorí tiež vo väčšej miere využívajú zbrane.
Ich hlavným terčom bývajú zamestnanci verejnej služby, ako sú policajti, záchranári, ale aj vodiči autobusov. S útokmi proti týmto ľuďom sa stretlo sedemdesiat sedem percent policajných zón.
Vláda organizovaného zločinu nad sídliskom
V Belgicku je tiež na vzostupe organizovaný zločin, ktorý má špecifické miestne charakteristiky. Prístav Antverpy je bránou do Európy pre latinskoamerické kartely. V Bruseli a ďalších belgických mestách je však obzvlášť silná prítomnosť kriminálnikov z Albánska a francúzskeho mesta Marseille.
Podľa belgických novín Het Laatste Nieuws ovládli na Marseille napojené kriminálne skupiny, vrátane desaťročných zločincov, sídlisko Peterbos v Anderlechte, ktoré sa Saint-Gilles susedí. Maskovaní díleri tam údajne blokujú cesty a požadujú po prichádzajúcich ich identifikačné údaje, pričom ohrozujú miestnych.
Zamestnanci firmy G4S zameriavajúci sa na obnovu požiarnych systémov odmietli do Peterbosu jazdiť kvôli nedostatočnému zabezpečeniu. Spoločnosť platí 70-tisíc eur mesačne externej bezpečnostnej agentúre za ochranu stavebných robotníkov vykonávajúcich rekonštrukciu, uvádza portál Brussels Times.
Polícia skúma, či existujú nejaké väzby medzi Peterbosom a streľbou v Saint-Gilles. Policajný šéf pre zónu Midi Jurgen De Landsheer ale priznáva, že na zvládnutie situácie v Anderlechte nemá dosť ľudí. Jeho zóna má dvadsaťpercentný deficit, chýba mu tak 200 strážcov zákona.