Lucy Ortegová si myslela, že jej nočná mora zotročenej domácej pracovníčky v Sýrii sa konečne skončila, keď pred štyrmi rokmi nastúpila na vládny repatriačný let späť na Filipíny. Namiesto toho sa stretla s novými problémami.
Ortegová bola osem rokov v Sýrii predávaná do otroctva a potom, keď hľadala pomoc, uviazla na dva roky spolu s ďalšími slúžkami v útulku na filipínskom veľvyslanectve — táto epizóda vyvolala na Filipínach pobúrenie a dostala sa na titulné strany svetových novín.
Po príchode domov však nedostala od vlády žiadne odškodnenie za utrpenie na veľvyslanectve, poradenstvo v súvislosti s traumou ani pomoc pri hľadaní práce. Teraz má 43 rokov a tri malé deti, ale pracovných ponúk je čoraz menej, uviedla.
„Lákalo ma pracovať v zahraničí, pretože na Filipínach nebola žiadna dobrá práca. Ale odkedy som sa vrátila, je pre mňa stále ťažšie nájsť si prácu,“ povedala Ortegová pre Context vo svojom malom drevenom dome v chudobnej štvrti v hlavnom meste Manila.
Filipíny patria medzi hlavné zdroje migrujúcej pracovnej sily na svete a filipínski pracovníci v zahraničí poslali minulý rok svojim rodinám prevody v odhadovanej výške 40 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 10 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Vláda hradí náklady na núdzovú repatriáciu pracovníkov, ktorí sa ocitli v zahraničí v dôsledku vojen, politických kríz alebo vykorisťovania.
Počas pandémie COVID-19 bolo domov bezplatne prepravených 2,24 milióna Filipíncov a nedávno boli z Gazy a Izraela dočasne repatriované desiatky filipínskych žien a ich detí v dôsledku vojny medzi Izraelom a Hamasom.
Najslabší článok
Keďže však počet Filipíncov, ktorí v roku 2023 dostali potvrdenie o zamestnaní v zahraničí, dosiahol rekordnú úroveň približne 2,5 milióna, obhajcovia práv migrantov bijú na poplach. Upozorňujú na problémy, ktorým mnohí navrátilci po príchode domov čelia — od nezamestnanosti až po bezdomovectvo.
„Najnovšie vládne údaje znamenajú, že denne posielame do zahraničia 6 800 Filipíncov. Stále viac Filipíncov môže byť ohrozených, najmä v konfliktných oblastiach, ak ich všetkých nebudeme riadne monitorovať,“ povedal Arman Hernando, predseda skupiny pre práva migrantov Migrante Philippines.
„Rozmiestňujeme viac Filipíncov, ako dokážeme ochrániť?“ opýtal sa.
Niektorí tvrdia, že na ich podporu musí viac pracovať Ministerstvo pre migrujúcich pracovníkov (DMW), vládna agentúra zriadená pred dvoma rokmi s cieľom uľahčiť zahraničné zamestnanie a reintegračné služby pre Filipíncov, ktorí sa vrátili.
Podľa štúdie skupiny univerzitných výskumníkov o ekonomických migrantoch z roku 2023 je reintegrácia "najslabším článkom" migračnej politiky krajiny.
V snahe riešiť tieto obavy DMW v roku 2022 spustila riadiace centrum, ktoré má poskytovať rýchlu repatriáciu a sociálnu pomoc migrujúcim pracovníkom v núdzi.
Problémom podľa Hernanda je, že agentúra ponúka len núdzovú pomoc, a nie komplexný plán reintegrácie, ktorý by mal zahŕňať pracovné miesta, pomoc s bývaním, ako aj právne poradenstvo a služby v oblasti duševného zdravia.
Takýto prístup by tiež povzbudil migrujúcu pracovnú silu krajiny, aby sa vrátila domov, čo by pomohlo vybudovať národný priemysel a udržať dlhodobý rast hospodárstva, tvrdia ekonomickí analytici.
DMW a ministerstvo zahraničných vecí, dve agentúry zodpovedné za repatriáciu, neodpovedali na žiadosti o vyjadrenie.
Žiadna práca, žiaden domov
Filipínci repatriovaní zo Sýrie a nedávni navrátilci z Gazy uviedli v kontexte, že vláda im zaplatila letenky a poskytla núdzovú peňažnú pomoc vo výške 10 000 až 50 000 filipínskych pesos (178 - 889 USD).
Niektorí z nich boli vyzvaní, aby peniaze použili na založenie malého podniku.
Mnohí migrujúci pracovníci však po rokoch strávených niekedy v zahraničí nemajú sociálnu sieť potrebnú na rozbehnutie úspešného podnikania, povedal Hernando.
Podľa prieskumu, ktorý v roku 2022 zverejnila Agentúra OSN pre migráciu, má len málo migrujúcich pracovníkov skúsenosti so samostatnou zárobkovou činnosťou. Vyplynulo z neho, že nájdenie spôsobu, ako sa uživiť, označilo za najväčšiu výzvu viac ako 80 % filipínskych navrátilcov.
Ortega, ktorý vedie podpornú skupinu 52 obchodovaných domácich pracovníkov repatriovaných zo Sýrie, uviedol, že od návratu na Filipíny dostali od vlády len 10 000 pesos a žiadne iné reintegračné služby.
Teraz pracuje na čiastočný úväzok v predajni lotérií a zarába menej ako minimálnu mzdu.
„Potrebujem stabilnú prácu pre svoje tri deti, ktoré ešte chodia do školy,“ povedala a dodala, že chce aj pomoc vlády pri vymáhaní nevyplatenej mzdy od svojho zamestnávateľa v Sýrii a odškodnenie za správanie zamestnancov veľvyslanectva, keď tam uviazla.
„Potrebujem spravodlivosť, ale aj peniaze,“ povedala.
Maria Eliza Alcala, 47-ročná ďalšia obchodovaná domáca pracovníčka, ktorá sa vrátila domov zo Sýrie v roku 2020, uviedla, že pre matky v strednom veku, ako je ona, je obzvlášť ťažké nájsť si prácu kvôli diskriminácii na základe veku.
„Nikto by ma nezamestnal,“ povedala Alcala, ktorá sa stará o svoju 85-ročnú matku s Alzheimerovou chorobou výmenou za bezplatné ubytovanie od svojho brata.
Bývanie a núdzové ubytovanie je ďalšou veľkou príťažou, uviedli repatriovaní migranti.
Desiatky žien, ktoré nedávno opustili Gazu, skončili v univerzitnej ubytovni so študentmi po tom, ako sa miestna mimovládna organizácia dozvedela, že nemajú kde bývať.
„Úrady nám povedali, aby sme sa vrátili do našich miestnych samosprávnych jednotiek... ale oni nevedia, kto sme, a nič nás tam nečakalo,“ povedala jedna zo žien, ktorá si neželala byť menovaná.
Napriek rizikám niektorí navrátilci zo Sýrie opäť vycestovali za prácou do zahraničia po tom, ako stratili nádej nájsť si prácu doma — najmä počas pandémie, keď nezamestnanosť vzrástla na 10,3 %, uviedol Alcala.
Migrácia za prácou do zahraničia je vždy riskantná, povedal Hernando, ale nedostatok dostatočnej podpory doma núti niektorých riskovať.
„Niekedy vyhráte, niekedy prehráte,“ povedal. „Ale mnohí z nich odchádzajú znova napriek tomu, že v zahraničí trpia zneužívaním, pretože tu neexistuje skutočná reintegrácia.“
Článok bol preložený z portálu Context. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.
