V Nemecku dnes ľudia opäť protestovali proti krajnej pravici a strane Alternatíva pre Nemecko (AfD). V Hamburgu podľa organizátorov prešlo mestom až 100-tisíc ľudí, napísala agentúra AP. Mottom protestu v severonemeckom prístavnom meste podľa nej bolo heslo "Za rozmanitosť a našu demokraciu - Hamburg stojí jednotne proti AfD". Podobný počet ľudí vyrazil do ulíc o deň skôr v Düsseldorfe, aj na protest proti AfD.
Desiatky menších demonštrácií sa podľa agentúry DPA cez víkend odohrali v ďalších nemeckých mestách ako sú Aachen, Osnabrück, Kiel, Sigmaringen alebo Wittenberg. Celkom do ulíc tento víkend vyšli státisíce ľudí, napísala AP. Sobotné protesty boli pritom zvolané v deň, keď si Nemecko a ďalšie krajiny pripomenuli 79. výročie oslobodenia nacistického tábora v Osvienčime.
Na mnohých miestach demonštrácie podporili politici ako minister financií Christian Lindner alebo minister obrany Boris Pistorius, podotkla DPA. Kancelár Olaf Scholz ocenil množstvo účastníkov protestov. Podľa AP zdôraznil, že vláda nemôže zabezpečiť demokraciu v Nemecku sama, ale potrebuje podporu občanov. "Naša demokracia nie je daná Bohom. Je tvorená človekom," upozornil šéf nemeckej vlády.
Protesty proti AfD a krajnej pravici sa konajú už niekoľko týždňov. Hnev verejnosti vyvolalo zistenie investigatívnej skupiny Correctiv, že zástupcovia AfD a ďalších krajne pravicových združení vlani tajne rokovali o tom, ako z Nemecka deportovať milióny migrantov, vrátane ľudí s nemeckým občianstvom. V krajine rastú aj obavy z narastajúcej podpory AfD medzi voličmi, silná je najmä na východe Nemecka.
AfD od začiatku protestov v prieskumoch mierne oslabila, podľa sondáží by jej však chcela v celoštátnych voľbách dať hlas asi pätina respondentov. Veľkým testom obľuby AfD budú júnové voľby do Európskeho parlamentu a predovšetkým septembrové krajinské voľby v Sasku, Durínsku a Brandenbursku. Vo všetkých týchto regiónoch je Alternatíva pre Nemecko podľa prieskumov najsilnejšou stranou.