Vo väzenských táboroch, väzobných zariadeniach v Rusku a na okupovaných územiach Ukrajiny sú tisíce ukrajinských civilistov. Zadržali ich vo filtračných táboroch či priamo na uliciach kvôli tomu, že sa stavali na odpor vojne.
Zatvorili ich bez obvinenia, bez vyšetrovania, bez súdu a termínu prepustenia na slobodu. Na rozdiel od vojnových zajatcov neexistujú žiadne mechanizmy vedúce k ich oslobodeniu.
Vyhrážali sa popravou
„Už som zabudol, aké to bolo. Život mám rozdelený na dve polovice,“ povedal stanici BBC Volodymyr Buzynov. Keď vypukla vojna na Ukrajine, Volodymyr sa so dvadsaťštyriročným bratom Mykytom, ich matkou a Mykytovou ženou Katerynou presťahovali do dediny Mychajlo-Kocjubynske v Černihivskej oblasti.
VIDEO: Ukrajinský bojový robot Ironclad ničí ruské pozície.
Dúfali, že tam prežijú ostreľovanie. No na konci februára začali nájazdy kolón ruských vojakov a v marci už boli v centre dediny. Ruskí vojaci potom 4. marca začali pátrať, kto odovzdáva ukrajinskému delostrelectvu ich súradnice. „Prišli aj k nám,“ hovorí Volodymyr.
K rodine, ktorá sa skrývala pred ostreľovaním v pivnici, vtrhlo viac ako desať vojakov. Keď ostreľovanie skončilo, prišiel muž, ktorý rodine odobral mobily a šiel ich preveriť. Čoskoro sa vrátil: Volodymyra, Mykytu a ich matku vyviedli na ulicu. „Kričali na nás, hovorili, že sme odovzdávali súradnice. Ukazovali nejaké screenshoty s geolokáciou,“ hovorí Volodymyr. Spolu s Mykytom tvrdili, že nič neodovzdávali, ale nikto im neveril.
Vojaci ich rozdelili. „Mykytu odviedli za stromy. Potom sme počuli imitáciu popravy. Koho chytili, ako všetkých postavili k stene a kričali: ‚Pripraviť! Zamieriť!“ No nekričali: ‚Páľ!“ Potom k Mykytovi priviedli Katu, zrazili ju na kolená a priložili jej k hlave samopal. Hovorili, že keď sa neprizná, tak ju hneď popravia. Mykyta sa mohol k niečomu priznať, aby pustili Katu. Preto ju pustili a nám povedali, že sa ku všetkému priznal a že mu hrozí až 15 rokov,“ poznamenal Volodymyr.
Zadržaní za odpor voči "špeciálnej vojenskej operácii"
Civilisti sú najviac zraniteľnou skupinou ľudí počas vojny, ktorú jedna strana stále nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Práve kladením odporu proti operácii Rusko odôvodňuje zadržiavanie civilistov.
Po vpáde na Ukrajinu ruské úrady nerobili rozdiel medzi vojnovými zajatcami a civilistami, ktorých sa zmocnili. Ruské ministerstvo obrany v odpovedi na otázky týkajúce sa civilistov zdôrazňovalo, že s nimi zaobchádza „v súlade so ženevským dohovorom“ o vojnových zajatcoch.
Ženevský dohovor nič nehovorí o možnosti zajať civilistov, ale zakazuje brať rukojemníkov. Všetko, čo sa týka zajatcov, sa v dohovore výlučne vzťahuje na vojakov. Civilistov podľa noriem medzinárodného práva možno zadržiavať „v súlade so zákonmi a normami okupačnej strany“ a so zárukou, že sa dočkajú spravodlivého súdu.
„Pokiaľ ide o zadržanie, mal by existovať článok Trestného zákona či Občianskeho zákonníka o kladení odporu špeciálnej vojenskej operácii, ktoré by bolo priestupkom či trestným činom. Ľudia by potom mali svoje postavenie a ako ochrancovia ľudských práv by sme im mohli poslať obhajcu.
No na to nám odpovedajú, že ‚kdeže, my ich z ničoho neobviňujeme a nepodozrievame, jednoducho boli zadržaní za odpor voči špeciálnej vojenskej operácii‘,“ hovorí právnička Polina Muryginová, zakladateľka projektu Every Human Being, ktorý pátra po civilistoch v ruských väzniciach.
Človek jednoducho zmizne
Podľa ruských zákonov je možné zadržiavať človeka pred rozhodnutím súdu len 48 hodín, a to podľa presne stanovených pravidiel. V lete 2023 túto dobu predĺžili na 30 dní pre zadržaných v podmienkach vojnového štátu výnosom prezidenta Vladimíra Putina v štyroch okupovaných oblastiach Ukrajiny, ale len ak je zadržaný podozrivý zo spáchania vážneho zločinu či porušenia zákazov a obmedzení súvisiacich s vojnovým stavom.
Z rozhodnutia súdov, s ktorými sa zoznámila BBC, však vyplýva, že často doba, miesto a dôvod „zadržania“ Ukrajincov vojakmi nie je nikde zaznamenaná, ani nie sú stíhaní či vyšetrovaní. Človek jednoducho – zmizne. Nájsť ho v tomto systéme je náročné a ešte náročnejšie je sa z neho dostať.
„Keď pomáhame týmto zajatcom, stretli sme sa s právnym paradoxom: bolo by lepšie, keby si o tebe mysleli, že si zločinec,“ hovorí Muryginová.
Ak je vznesené obvinenie, obvinený začína právne existovať a má práva. Ak je vojnový zajatec, je možné ho vymeniť. „Zadržaní“ civilisti často sedia v ruských väzeniach bez obhajoby, bez obvinení a bez súdu. Existujú vo vnútri ruského väzenského systému, ale oficiálne zatvorení nie sú.
Podľa advokátky Marije Ejsmontovej vo väčšine prípadov, o ktorých vie, ukrajinských vojnových zajatcov a civilistov držia oddelene od ostatných väzňov. „Výnimku predstavuje (moskovská väzobná väznica) Lefortovo. No tam, ak má zatknutý spoluväzňa, je len jeden a s ďalšími väzňami sa nevidí ani na chodbe,“ hovorí.
V prípadoch, keď je dotyčný oficiálne obvinený zo zločinu, hlavne z terorizmu, ruský systém priznáva právo na obhajcu, zdôrazňuje advokátka. No k tým, ktorí sedia vo väzbe bez obvinenia, advokáti fakticky nemajú prístup.
„Ani mne, ani mojim kolegom sa nepodarilo takých ľudí nájsť a stretnúť sa s nimi, nehľadiac na prosby príbuzných a na informácie, kde sú, a na to, že každý zadržaný má právo mať advokáta,“ dodala.
Vypátrať sa podarilo len jedného zadržaného
Dokonca aj keď ministerstvo obrany potvrdilo, že „zadržaný za odpor k operácii“ sa nachádza na „území Ruska“, vojaci odmietajú „do ukončenia preverovacích opatrení“ uviesť miesto, kde je väznený, a pustiť k nemu advokáta. Lehoty pre „opatrenia“ nie sú. Odvolať sa? Nemožno.
„Snažíme sa obracať na vojenské aj civilné súdy,“ hovorí advokát Leonid Solovjov, ktorý skoro dva roky bezvýsledne pátral po charkovskom študentovi. "Právne nástroje tu už neplatia, je to absolútne politická rovina," povedal.
Kolóna ruských vojakov sa stiahla z Mychajlo-Kocjubynského 31. marca 2022 pri všeobecnom ústupe od Kyjeva a Černihivu. Ukrajinci začali zhromažďovať telá mŕtvych. Mykyta medzi nimi nebol. Jeho rodina bola presvedčená, že prežil, ale netuší, čo sa s ním stalo.
Hneď po oslobodení po ňom začali pátrať. Rozosielali listy cez väzenskú službu, kým nedostali odpoveď z väznice v Belgorode, že Mykyta tu je. Vydal sa tam advokát, ale vo väznici mu povedali, že takého človeka tam nemajú.
„Stáva sa dosť často, že prídem, ale povedia, že tam taký človek nie je. Buď k nemu nikoho nepúšťajú alebo ho skutočne mohli premiestniť inam. Nepustia vás skontrolovať cely. V najlepšom prípade sa dostanete k náčelníkovi,“ hovorí Solovjov.
Nádejou je výmena
Oslovení advokáti nemohli uviesť jediný úspešný príklad, keď sa im podarilo stretnúť sa so zajatým Ukrajincom. BBC vie o jedinom príklade, keď sa „zadržaného“ Ukrajinca podarilo vypátrať za pomoci väzenskej služby a potvrdiť, že je vo väzení. No advokáta k nemu nepustili. Ďalší osud zadržaného nie je známy.
Ukrajinskí ochrancovia ľudských práv pripúšťajú, že najviac informácií získavajú od oslobodených či vymenených zajatcov, či už vojakov alebo civilistov. V rámci výmen zajatcov počas vojny sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 140 civilistov, hovorí ombudsman Dmytro Lubinec. Koľko je v Rusku väznených ľudí, sa presne nevie.
Posledná veľká výmena zajatcov sa odohrala 3. januára - a na Ukrajinu sa vrátilo aj šesť civilistov. Rodiny zajatcov a ochrancovia ľudských práv dúfajú, že sa dozvedia novinky o Ukrajincoch v ruských väzniciach. Podľa ministerstva pre reintegráciu dočasne okupovaných území sa v novembri 2023 v ruskom zajatí nachádzalo 4 337 Ukrajincov, z toho 3 574 boli vojaci a 763 civilisti.
Úrady sa opierajú o údaje od Červeného kríža, ktorý ale zďaleka nemá prístup k miestam, kde sú Ukrajinci zadržiavaní. Ombudsman Lubinec uvádza iné číslo: 25-tisíc nezvestných Ukrajincov, z ktorých značnú časť mohli uniesť Rusi.