RIO DE JANEIRO - Plány Luisa Inácia Lulu da Silvu na oživenie rozsiahlych pásiem znehodnotených pasienkov sú kľúčom k jeho snahe chrániť brazílsku Amazóniu, informuje Thomson Reurters Foundation. Ideálne bez toho, aby si znepriatelil poľnohospodárov. Stále však zostávajú otázky –vrátane ich súhlasu s tým, aby sa na ich pôde prestali klčovať stromy.
Počas konferencie COP28 v Dubaji ľavicový prezident podrobne opísal návrhy na zníženie tlaku na brazílske lesy. Umožní sa tak obnovou až 40 miliónov hektárov vyčerpaných pasienkov, čo je plocha približne o veľkosti Švédska. Obnova my mala prebiehať počas desiatich rokov.
„Chceme presvedčiť ľudí, ktorí investujú do poľnohospodárstva, že je úplne životaschopné zachovať lesy a stále mať pôdu na pestovanie čohokoľvek,“ povedal Lula novinárom na konferencii OSN o klíme, ktorá sa v stredu skončila dohodou o prechode od fosílnych palív.
Predstavenie plánu sa zhoduje s úsilím poľnohospodárskej veľmoci zlepšiť svoje výsledky v oblasti životného prostredia. Krajina sa totiž zároveň pripravuje aj na nové nariadenia EÚ, ktoré zakazujú komodity súvisiace s odlesňovaním.
Brazília je jedným z najväčších vývozcov hovädzieho mäsa na svete a chová viac dobytka ako má obyvateľov. Podľa analýzy environmentálnej neziskovej organizácie Imazon sa 86 % odlesnených plôch v rokoch 1985 až 2020 premenilo na pastviny.
Podľa údajov, na ktoré sa odvoláva vláda, pokrývajú pastviny v celej krajine približne 160 miliónov hektárov. Avšak 63 % z nich je znehodnotených, čo výrazne obmedzuje produktivitu pôdy, či už na chov dobytka alebo pestovanie obilnín.
To vytvára pre poľnohospodárov motiváciu vyklčovať nové plochy odlesňovaním ohrozených biómov vrátane Amazónie a tropickej savany Cerrado.
Nový plán sa snaží zatraktívniť kúpu alebo prenájom znehodnotenej pôdy a zhoduje sa s Lulovým úsilím zlepšiť vzťahy s mocným agrosektorom.
Stúpenci poľnohospodárskeho priemyslu kontrolujú 374 z 511 kresiel v brazílskom Kongrese. Ten istý Kongres v posledných desaťročiach hlasoval za to, aby súkromná poľnohospodárska pôda dostala viac priestoru ako lesná pôda.
Lula sa tento rok ujal funkcie s prísľubom, že zvráti prudký nárast odlesňovania, ku ktorému došlo počas vlády jeho predchodcu Jaira Bolsonara. Toho podporovala poľnohospodárska lobby, a údaje naznačujú, že dosiahol určitý úspech.
Podľa oficiálnych údajov odlesňovanie v Amazónii kleslo za 12 mesiacov do júla 2023 medziročne o 22,3 % a dosiahlo najnižšiu úroveň od roku 2018 – keď bol zvolený Bolsonaro. Napriek tomu v Cerrado odlesňovanie za rovnaké obdobie vzrástlo o 3 %.
Kód lesa
Plán pre pastviny, ktorý sa začal realizovať minulý týždeň, by mohol byť základom trvalejšieho pokroku v boji proti odlesňovaniu. Jeho cieľom je udržať spokojnosť poľnohospodárov v krajine tým, že im poskytne stimul na zvýšenie produkcie na existujúcej poľnohospodárskej pôde.
V rámci obnovy by sa poľnohospodári podporovali, aby investovali dotované pôžičky buď do zlepšenia produktivity pasienkov, alebo do premeny pasienkov na ornú pôdu. Využívali by pri tom udržateľné techniky, ako je obnova pôdy, poľnohospodárstvo bez obrábania pôdy, používanie hnojív a pesticídov šetrnejších k prírode.
Brazílska parlamentná poľnohospodárska fronta (FPA) privítala spustenie programu a uviedla, že ak sa bude účinne realizovať, môže byť "významným nástrojom na podporu udržateľnosti" v poľnohospodárstve.
Nelson Ananias Filho, koordinátor udržateľnosti Brazílskej konfederácie poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat, uviedol, že poľnohospodári sú pripravení "prispieť k tomuto ambicióznemu cieľu".
Čo je však veľmi dôležité, program tiež stanovuje, že poľnohospodári by nemali zvýšiť svoje emisie uhlíka zmenou využívania pôdy do 10 rokov od vstupu do programu.
To by mohol byť sporný bod, pretože poľnohospodári majú zákonné povolenie na výrub stromov na súkromnej pôde podľa podmienok lesného zákona z roku 2012, ktorý presadili podporovatelia agropodnikateľov v Kongrese.
Nariadenia vyžadujú, aby sa prirodzená vegetácia zachovala len na časti vidieckej pôdy v súkromnom vlastníctve, a rozšírili plochu, ktorú možno legálne vyklčovať.
„Musíme podporovať iniciatívy na boj proti nelegálnemu odlesňovaniu, ale zároveň zaručiť odlesňovanie (ktoré sa uskutočňuje) v súlade so zákonom, ako to predpokladá lesný zákon,“ povedal Filho v rozhovore pre časopis Context.
Ďalšou možnou prekážkou pre plán obnovy pasienkov je vysoká cena – vláda dúfa, že veľkú časť z nej budú financovať veľkí dovozcovia brazílskych potravín.
Štúdie ministerstva poľnohospodárstva odhadujú, že by to mohlo stáť v priemere 1 500 až 3 000 dolárov na hektár, čo znamená, že cena za 40 miliónov hektárov by mohla dosiahnuť až 120 miliárd dolárov.
Brazília už ponúka úverové linky pre poľnohospodárov na premenu degradovaných pasienkov na produktívnejšie polia, ale v súčasnosti to predstavuje len 2 % dotovaných poľnohospodárskych úverov v Brazílii (približne 1,2 miliardy dolárov).
Okrem finančných prostriedkov, ktoré sú už v Brazílii k dispozícii, vláda uvádza, že Japonsko, Južná Kórea, Čína a Saudská Arábia prejavili záujem o podporu investícií do regeneratívneho poľnohospodárstva.
„Krajiny chcú udržateľnosť, prispieť k boji proti klimatickej zmene a my im toto všetko ponúkame: viac potravín bez odlesňovania,“ povedal Carlos Augustin, osobitný poradca brazílskeho ministra poľnohospodárstva Carlosa Favaroa. Tiež dodal, že o presných podmienkach potenciálnych investícií do programu sa ešte rokuje.
V dekréte o programe sa uvádza, že financie by mohli pochádzať aj z existujúcich zdrojov, čo by podľa ochrancov životného prostredia mohlo byť príležitosťou na presmerovanie dotovaných vládnych pôžičiek chovateľom dobytka a pestovateľom sóje v amazonských štátoch.
„Nezávisle od získavania ďalších peňazí je potrebné lepšie využiť tie, ktoré už existujú,“ povedal Paulo Barreto, výskumník z Imazonu.
Medzi ďalšie výzvy patrí zabezpečenie technických expertov v odľahlých oblastiach, uviedla Patrícia Menezesová, výskumná pracovníčka Brazílskej poľnohospodárskej výskumnej spoločnosti (Embrapa), ktorá bude poskytovať technickú podporu.
„Je to veľmi veľká krajina s veľmi nerovnomerným stupňom rozvoja. Sú regióny, kde tí, ktorí majú odborné znalosti, nechcú žiť,“ povedala.
Znovu-zalesňovanie
Brazília na konferencii COP 28 spustila aj projekt obnovy Amazónie, ktorý pomôže financovať zalesňovanie v "oblúku odlesňovania", ktorý sa rozprestiera na južnom a východnom okraji Amazonského pralesa. Štátna rozvojová banka BNDES oznámila počiatočné financovanie vo výške 1 miliardy reálov (200 miliónov USD).
Iniciatívy Brazílie na obnovu lesov a poľnohospodárskej pôdy idú ruka v ruke, uviedla Fabíola Zerbiniová, riaditeľka brazílskeho ministerstva lesov v rámci ministerstva životného prostredia.
Obnova prírodných oblastí je podľa nej nevyhnutná na doplnenie vodných nádrží, čo je kľúčový krok pri obnove pasienkov.
Barreto povedal, že úspech plánu obnovy pasienkov závisí od toho, či sa táto ponuka stane pre poľnohospodárov lepšou obchodnou príležitosťou ako odlesňovanie.
Aby vláda pomohla nakloniť jazýček váh, mala by podľa neho zlepšiť systémy sledovania, ktoré umožnia kupujúcim vyhnúť sa produktom z oblastí, ktoré boli nedávno odlesnené – či už legálne alebo nelegálne, povedal.
„Ak je odlesňovanie príliš jednoduché, ľudia to budú robiť radšej, ako by mali investovať do technológií obnovy pôdy,“ skonštatoval.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid a Európska únia.
