Krajiny sa na konferencii COP28 dohodli na zriadení fondu na krytie strát a škôd, z ktorého by sa chudobným krajinám vyplácali náhrady za škody spôsobené zhoršujúcou sa klímou. Ale ako môžeme kompenzovať neekonomické straty a škody — dôsledky zmeny klímy, ktoré sa nedajú jednoducho merať v peniazoch?
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, musíme pochopiť, ako tieto vplyvy už ovplyvňujú ľudí v najzraniteľnejších regiónoch sveta. Rozhovory s ľuďmi v Bangladéši, na Fidži a vo Vanuatu potvrdzujú, že zmena klímy je spúšťačom, ktorý môže zhoršiť, zintenzívniť alebo predĺžiť páchanie násilia a donucovaciu kontrolu.
Bangladéš ako pasca
Medzi dievčatami a mladými ženami v Bangladéši, boli detské manželstvá bežným postupom pri zvládaní straty príjmu a neistého zásobovania potravinami, ktoré súviseli s nepredvídateľným počasím, informuje portál The Conversation. Búrky, ubíjajúce horúčavy a nespoľahlivé dažde spôsobili, že migrácia z vidieka do miest bola nevyhnutná. Mnohé migrantky a dievčatá sa rozhodli pracovať v odevnom priemysle. V továrňach a blízkych obydliach je násilie a zlé duševné zdravie obzvlášť bežné pre migrujúce pracovníčky.
Hlad prinútil mnohé domácnosti vydať svoje dcéry a sestry. Belkis opísala, ako jej rodina v detstve bojovala s chudobou a zdravotnými problémami po tom, ako sa z južného pobrežia Bangladéša presťahovali do hlavného mesta Dháka, aby unikli cyklónom a erózii pôdy.
„Vydala som sa, keď som mala 12 rokov,“ rozpráva. „O niekoľko rokov neskôr sa mi narodil prvý syn. Pri jeho pôrode som čelila mnohým problémom. Jedna žena z práce bola lekárka, a tak ma vzala do dháckej lekárskej nemocnice. Tam mi urobili nejaké testy a zistili, že mi zlyhávajú obličky.“
Aj jej synovia možno budú musieť opustiť školu a začať pracovať. Ak by mala dcéru, môže byť donútená vydať sa ako dieťa. Ťažké životné a pracovné podmienky poznačujú zdravie a blahobyt celých rodín — najviac však postihujú ženy a deti.
Sexuálne vykorisťovanie a obchodovanie s deťmi na Fidži
Nepokoje zachvátili Fidži v roku 2021 po tom, čo desaťročné dievča na Vanua Levu, jednom z ostrovov na severovýchode krajiny, znásilnil jej strýko v útulku pred cyklónom. Bol odsúdený na 14 rokov odňatia slobody.
Tento incident nebol ojedinelý. Ženy pochádzajúce z Nadi, mesta na hlavnom ostrove Fidži, opisujú znásilnenia v útulkoch a uvádzajú, že po záplavách sa s deťmi obchoduje na sexuálne účely.
Preplnené útulky vytvárajú nebezpečné podmienky. Mnohé toalety majú okná, ale nemajú dvere, nieto ešte zámky. V hodnotiacich správach o katastrofách sa tiež uvádza, že mnohí záchranári na Fidži nemajú potrebnú odbornú prípravu na rozpoznanie príznakov zneužívania (sexuálneho alebo iného), a preto nedokážu zabrániť ďalšiemu násiliu.
Lusi*, koordinátorka Červeného kríža pre zdravie, povedala:
„Ženy sú po cyklónoch zraniteľnejšie voči násiliu. V stanoch a provizórnych prístreškoch chýba súkromie a riadne osvetlenie, čo sťažuje bezpečnosť.“
Nasele*, dvadsaťdvaročná žena z Nadi, vysvetlila:
„V tme musia ženy chodiť von a to ich stavia do nebezpečných podmienok. V evakuačných centrách sú ženy a deti vystavené sexuálnemu nebezpečenstvu — práva detí sa ignorujú.“
Nacanieli*, pracovníčka organizácie Save the Children pracujúca v Nadi, tiež pozorovala obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a násilie:
„Žena presťahovala svoju rodinu do Nadi, aby žila so svojím novým [austrálskym] manželom. O rok neskôr sa vrátila do našej kancelárie a povedala pracovníkom SCF, že jej nový manžel presťahoval rodinu do Austrálie a po príchode ich držal v zajatí vo svojom dome. Povedala mi o sexuálnom zneužívaní svojej najstaršej dcéry, ktorá mala v tom čase 14 rokov. Žena sa príliš bála ísť na políciu a počas pobytu v Austrálii žila v strachu. Nakoniec spolu s deťmi utiekla z krajiny s pomocou suseda. Najstaršia dcéra sa teraz venuje prostitúcii v Nadi. Na žene a všetkých jej štyroch deťoch sme videli jazvy, ktoré vyzerali ako po vpichoch a popáleninách od cigariet.“
V posledných rokoch zaznamenali turisticky vyhľadávané miesta, ako je Nadi na Fidži, vrchol sexuálneho zneužívania, obchodovania s deťmi a ich vykorisťovania. Predovšetkým išlo o páchateľov z Austrálie, Nového Zélandu, USA a Európy.
Strata a nádej vo Vanuatu
Ženy na Vanuatu našli obnovu a nádej vo svojich sociálnych sieťach a komunitách, ktoré držali spolu a pomohli si zotaviť sa z cyklónov a sucha. Zabezpečili tak podporu pre tých, ktorí to najviac potrebovali, ako boli napríklad vdovy a ľudia so zdravotným postihnutím.
Ženy a deti sú síce zraniteľnejšie, ale nemali by sa považovať za pasívne obete, vysvetľuje portál The Convertsation. Na Vanuatu boli vlastnosti, ktoré sa zvyčajne považujú za stereotypne ženské (napríklad inkluzívnosť a starostlivosť o slabších), silnými stránkami, ktoré podporili zotavenie celej komunity.
*Aliasy boli použité na ochranu ľudských identít
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid a Európska únia.
