Európska komisia dnes odporučila začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Bosnou a Moldavskom. Gruzínsku odporučila udeliť štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ.
Po zasadnutí EK to oznámila jej šéfka Ursula von der Leyenová, ktorá ocenila reformy, ktorý Kyjev podniká napríklad v oblasti justície či boja proti korupcii. Je však potrebné, aby krajina splnila aj ďalšie podmienky, ktoré Európska komisia stanovila už vlani v lete.
Európska komisia dnes zverejnila pravidelnú hodnotiacu správu o pokroku jednotlivých krajín na ceste do Európskej únie. Návrhy však budú musieť ešte na svojom decembrovom summite potvrdiť prezidenti a premiéri všetkých krajín EÚ.
Pokrok v reformách právneho štátu
„Napriek rozsiahlej invázii Ruska vo februári 2022 a ruskej brutálnej útočnej vojne pokračovala Ukrajina v pokroku v oblasti demokratických reforiem a reforiem právneho štátu. Udelenie štatútu kandidáta na členstvo Ukrajiny v EÚ v júni 2022 ďalej urýchlilo reformné úsilie,“ píše sa v hodnotiacej správe Európskej komisie.
EÚ udelila Ukrajine postavenie kandidátskej krajiny štyri mesiace po ruskej invázii. Pre začatie prístupových rokovaní EÚ stanovila sedem podmienok, medzi ktorými je reforma súdnictva či obmedzenie korupcie. Tie zatiaľ Kyjev všetky nesplnil, musí teda aj naďalej pokračovať v reformách, vyplýva z hodnotiacej správy.
Ďalšie hodnotenie reforiem by podľa von der Leyenovej malo prísť v marci 2024.
Ukrajinskí predstavitelia v posledných dňoch dávali najavo svoje presvedčenie, že z Bruselu prídu dobré správy. Na reformách podľa svojich slov intenzívne pracovali, čo pri svojej poslednej návšteve v Kyjeve cez uplynulý víkend ocenila aj von der Leyenová.
„Bojujete nielen za svoju slobodu, svoju demokraciu a svoju budúcnosť, ale aj za našu,“ povedala šéfka únijnej exekutívy v ukrajinskom parlamente. „Bojujete za Európu. To je niečo, čo si bolestivo uvedomujeme,“ dodala vtedy.
Európska komisia dnes odporučila začať prístupové rokovania aj s Bosnou a Hercegovinou. Podľa šéfky komisie musí balkánska krajina najprv vyhovieť potrebným kritériám členstva.
Bosna podľa únijnej exekutívy už splnila časť požiadaviek EÚ, najmä niektoré kroky bosnianskych Srbov však vzbudzujú obavy.
Pre Gruzínsko status kandidáta
Gruzínsku Európska komisia odporučila udeliť štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Moldavsku odporučila začať prístupové rokovania, no rovnako ako Gruzínsko musí splniť určité podmienky a reformy.
V prípade Moldavska ide napríklad o pokrok v boji s korupciou, plynie z materiálov komisie. Gruzínsko by potom malo potlačiť dezinformácie a politickú polarizáciu a tiež zabezpečiť usporiadanie slobodných a spravodlivých volieb v roku 2024.
Moldavsko podalo prihlášku do únie spoločne s Ukrajinou a Gruzínskom krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Následne na summite v júni 2022 unijní lídri schválili udelenie kandidátskeho štatútu tak Ukrajine, ako aj práve Moldavsku.
Gruzínsko vtedy dostalo len prísľub, že k tomu dôjde, no že musí pracovať na vnútorných reformách. EÚ dala Tbilisi 12 podmienok, ktoré musí kaukazská krajina splniť, aby toto postavenie získala. Išlo predovšetkým o vnútorné reformy, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii.
Postoj krajín k rozšíreniu EÚ sa zmenil
Podľa expertov je z diania posledných týždňov a mesiacov jasné jedno: Predchádzajúca únava z rozšírenia je pri konci a o zvýšení počtu členov EÚ hovoria už aj štáty, ktoré to predtým nepodporovali.
Podľa Engjellushe Morinaovej z Európskej rady pre zahraničné vzťahy je zmena v postojoch „reakciou na novú geopolitickú realitu".
„Udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku v júni 2022 bolo zlomovým bodom. Je zaujímavé, že lídri krajín únie, ktoré v minulosti prejavovali len malé nadšenie pre rozšírenie, úplne zmenili tón,“dodala. Ako by však malo rozšírenie prebehnúť a ako veľa a kedy je kvôli tomu potrebné reformovať Európsku úniu, v tom sa postoje členských krajín líšia.
Predseda Európskej rady Charles Michel na konci augusta uviedol, že EÚ musí byť pripravená prijať nových členov do roku 2030. Na tomto dátume sa ale mnohé krajiny nezhodujú. Navyše napríklad Francúzsko či Nemecko chcú, aby ešte pred rozšírením alebo zároveň s ním prišla aj reforma samotnej únie.
Podobný názor zastáva aj Belgicko, ktoré bude od januára 2024 Európskej únii predsedať. Severské krajiny a Pobaltie presadzujú opačný postup, teda najskôr pripojenie ďalších krajín, až potom práce na reforme. Ursula von der Leyenová v posledných dňoch ocenila pokrok jednotlivých krajín na ceste do EÚ, ale znovu zdôraznila, že neexistuje žiadny kalendár na vstup a že proces pristúpenia musí byť založený na zásluhách.