Severoatlantická aliancia schválila posilnenie medzinárodnej misie KFOR v Kosove, reaguje tak na súčasnú vypätú situáciu na severe krajiny, informovala agentúra Reuters s odkazom na vyhlásenie, ktoré aliancia zverejnila na svojom webe.
Spoločenstvo dnes tiež vyjadrilo hlboké znepokojenie nad rastúcim napätím v severnom Kosove.
V dnešnej správe však neupresnilo, o koľko vojakov a z ktorých krajín sa majú jednotky KFOR v Kosove navýšiť. V rámci misie je v súčasnosti v Kosove nasadených 4 500 vojakov.
Skupina desiatok ozbrojencov minulú nedeľu najskôr zaútočila na hliadku kosovskej polície a zabila jedného príslušníka z radov kosovských Albáncov. Pri následných stretoch pri kláštore Banjska potom policajti zastrelili štyroch útočníkov, najskôr etnických Srbov.
Vláda v Prištine označila tento najzávažnejší bezpečnostný incident v Kosove za posledné roky za terorizmus a vinu zaň pripísala Belehradu, keď z priameho podielu na útoku obvinila čelného politického predstaviteľa kosovských Srbov.
Srbský prezident Aleksandar Vučić vyhlásil, že za útokom stoja kosovskí Srbi, ktorí odmietajú znášať bližšie neupresnený "teror" zo strany kosovských úradov. Etnickí Srbi v Kosove vyhlásili trojdňový smútok, ku ktorému sa v stredu pripojilo aj Srbsko a bosnianska Republika srbská.
Sever Kosova je dejiskom opakovaných nepokojov. Situácia sa vyhrotila v máji v súvislosti s nástupom do úradov štyroch starostov, etnických Albáncov, v oblasti obývaných prevažne Srbmi. Zvolení boli v aprílových voľbách, ktoré miestni Srbi bojkotovali.
V následných stretoch so srbskými demonštrantami bolo zranených 90 vojakov síl KFOR. V reakcii na to aliancia vtedy oznámila, že do Kosova pošle v rámci KFOR ďalších 700 vojakov. Začiatkom júna dorazila do Kosova jednotka vojakov z Turecka.
Z 1,8 milióna obyvateľov Kosova je približne 90 percent etnických Albáncov, niekoľko desiatok tisíc Srbov žije prevažne na severe krajiny.
Od vojny z rokov 1998 až 1999, ktorá skončila bombardovaním Srbska lietadlami NATO, prechádzajú vzťahy medzi Prištinou a Belehradom z krízy do krízy. Srbsko odmieta uznať nezávislosť, ktorú jeho bývalá južná provincia vyhlásila v roku 2008.