Donecká ľudová republika na východe Ukrajiny tri roky od vyhlásenia nezávislosti zapustila korene. Povstalci prevádzkujú sieť supermarketov či mobilného operátora, miestna ekonomika však má svoje špecifiká. Celý región sa aj vďaka ekonomickej blokáde uvalenej Kyjevom postupne ekonomicky integruje do Ruska.
V centre Donecku dnes nič nenapovedá tomu, že front sa tiahne len pár kilometrov za mestom. Aktívna fáza bojov skončila pred viac ako dvoma rokmi a časy, keď miliónová metropola Donbasu bola mestom duchov, sú preč. Donecká ľudová republika (DNR) oslavuje tretie narodeniny záplavou vlajok a billboardou s heslami ako "Jediným vládcom DNR je ľud".
Pozrite si aj oslavy Dňa republiky z 11. mája 2017, ktoré sa konali na tretie výročie nezávislosti:
Mnoho utečencov sa vrátilo domov. Na trhoviskách je rušno, fungujú obchody, kiná i reštaurácie a ľudia si pochvaľujú, že ulice sú čistejšie ako pred vojnou. Tlejúci konflikt pripomínajú len plagáty varujúce pred nevybuchnutou muníciou a mínami, hlásenia v trolejbusoch lákajúce do armády a nočný zákaz vychádzania. Miestni radi dávajú k dobru historku, ako milicionári nedávno prichytili zlatú mládež po jedenástej v bare a odviezli ju za mesto hĺbiť zákopy.
Najistejším spôsobom obživy je služba v Republikánskej garde, ako sa dnes hovorí povstaleckej armáde. "Dnes už ľudia nechodia na front kvôli ideálom, ale kvôli peniazom. Nie sú to veľké peniaze, ale rodina musí niečo jesť," hovorí 41-ročná Julia, ktorej manžel je vojak a berie 15 000 rubľov (vyše 240 eur) mesačne.
"Nestačí nám to. Náš dom zničilo ostreľovanie a potrebujeme peniaze na opravu. A ceny idú hore. Ceny plynu a elektriny sú lepšie ako na Ukrajine, ale ceny potravín stúpajú. Lieky sú strašne drahé, takže ochorieť pre nás nepripadá do úvahy. Lekárska starostlivosť je ako v časoch ZSSR zadarmo, ale lieky si musíte platiť sami," približuje realitu Julia.
Asi najhoršie sa žije penzistom, pretože ukrajinská vláda na povstaleckých územiach od začiatku vojny nevypláca dôchodky. DNR im ich nahrádza príspevkom vo výške dvoch až troch tisíc rubľov mesačne, pričom chlieb stojí asi pätnásť rubľov a liter mlieka tridsať. "Na Ukrajine som pracovala 53 rokov, ale penziu mi neplatia," sťažuje sa bývalá zdravotná sestra Alexandra.
Na cheesburger do DonMaku
Najlacnejšie potraviny sa dá dostať v Prvom republikánskom supermarkete, ako povstalci pred dvoma rokmi premenovali "znárodnené" pobočky ukrajinského reťazca ATB. Nájdete tu predovšetkým ruský a bieloruský tovar, potraviny vyrobené na území Doneckej ľudovej republiky sú označené veľkou visačkou "sdělano v DNR". Cigarety sa vozia z Ruska a Bulharska, v trafikách je vidieť aj škatuľky s českými nápismi, ale oproti Česku za štvrtinové ceny.
Bývalé pobočky McDonalds, ktoré po vypuknutí vojny osireli, dnes prevádzkuje nový majiteľ. Fastfood premenoval na DonMak, ale inak je tu všetko rovnaké ako predtým: interiér, uniformy personálu i chuť jedla. Cez deň je tu plno. V Donecku sa síce buduje ľudová republika, ľudia však stále túžia po cheesburgeroch a hranolčekoch.
Povstalecká republika prevádzkuje všetky stanice a trhy, na ktoré tiež posiela svojich inšpektorov - takzvanú Ľudovú kontrolu. Po nepoctivých predajcoch občas za účasti kamier pátra aj vodca republiky Alexander Zacharčenko. Jeho vystúpenie a správy o zločinných plánoch Kyjeva dnes dominujú novým televíznym staniciam, ako je Prvý republikánsky kanál, NovorossijaTV, alebo televízii Oplot pomenovanej podľa jedného z povstaleckých bataliónov.
"Som úplne slobodný, môžem si písať čo chcem a to bez akejkoľvek cenzúry. Cenzurujem sa sám. Nekydám špinu na Doneckú republiku a nezverejňujem fakty vojenskej povahy. Stále sme vo vojne," hovorí Francúz Erwan Castel, ktorý sem pred dvoma rokmi prišiel bojovať. Dnes píše pre denník Novorossija a pochvaľuje si, že jeho noviny sú na rozdiel od oficiálnych médií DNR nezávislé. Kto ich vlastní a financuje, však netuší.
Hotovosť so sebou
Donecká republika má aj svojho mobilného operátora. Volá sa Fénix a z nášho pohľadu má vysnívané tarify: za 95 rubľov mesačne (1,5 eura) máte 100 minút volania a neobmedzené dáta. Fénix využíva infraštruktúru operátora Kyivstar, ktorú povstalci zabavili pred dvoma rokmi. Miestni si pochvaľujú kvalitu signálu i cenu, má to však háčik: z iného operátora sa na Fénix nedovoláte.
Kapitola sama o sebe je bankový systém. Kyjev na povstalecké územie na začiatku vojny uvalil ekonomickú blokádu, uzavrel pobočky národnej banky a vypol bankomaty. V DNR dnes funguje jediný finančný ústav - Centrálna republikánska banka. Vyberá dane, vypláca dávky a prevádzkuje bankomaty, ktoré však berú len jej karty.
Denerovská banka totiž nie je napojená na zahraničie a cudzinec si tak ruble (s hrivnami sa tu už prakticky nestretnete) musí priviezť so sebou. Niektorí podnikatelia posielajú peniaze cez Južné Osetsko, ktoré ako jediné na svete povstalecké republiky na juhovýchode Ukrajiny uznáva. Proces to je zdĺhavý a zložitý, a biznismeni preto často vozia peniaze v kufroch cez hranicu.
Obyčajní ľudia sa pri prevode peňazí z Ruska či Ukrajiny obracajú na sprostredkovateľov. Tí si nechajú poslať peniaze na účet v Rusku a klientovi sumu vyplatia v Donecku, pričom si strhnú nejaké to percento. "DNR tento druh podnikania síce nepovolila, ale toleruje ho," vysvetľuje prekladateľ Vladimir Tupikin, ktorý žije aj z honorárov od ukrajinských firiem. "Niekto z toho asi niečo má, majú nejakú kryšku," naznačuje ochranu z vyšších miest.
Znárodnené podniky riadi ruský správca
Že Donecká ľudová republika funguje len vďaka podpore Ruska, tu nikto neskrýva. "Je to pomoc ekonomická, vojenská i sociálna. Kyjev nás chcel uškrtiť a Rusko to nedovolilo," hovorí Tupikin, ktorý roky strávil v Československu v radoch sovietskej armády a ukrajinskú vládu označuje za fašistov a Banderovcov.
Moskva v poslednej dobe významne pokročila v hospodárskej integrácii Donbasu. Vývoj nabral na obrátkach na začiatku roka, keď Rusko uznalo ich pasy. Ukrajinskí nacionalisti zároveň zablokovali celý obchod so separatistickými teritóriami a povstalci v reakcii na to prevzali kontrolu nad desiatkami tovární vrátane oceliarní a elektrární oligarchu Rinata Achmetova.
"Nebolo žiadne iné východisko, než vziať tieto podniky pod vonkajšiu správu. Keď majiteľ nemôže riadiť svoju firmu, tak ju budeme riadiť my a tie peniaze zostanú tu. Bolo pre nás veľmi nepríjemné, že Achmetovove podniky platili dane na Ukrajine," vysvetľuje Tupikin.
Ruský denník Kommersant teraz zistil, že zhabané podniky boli prevedené pod spoločnosť Vněštorgservis, ktorá je registrovaná v Južnom Osetsku a nemá žiadnu kanceláriu ani webové stránky. V jej čele stojí bývalý vicegubernátor Irkutskej oblasti a hlavný Zacharčenkov poradca pre hospodárske otázky Vladimir Paškov. Ten riadi aj humanitárny fond, pomocou ktorého Moskva povstalecké republiky financuje.
Moskva sa teraz musí starať, aby znárodnené podniky fungovali a dávali ľuďom prácu. Ruská vláda preto na začiatku mája vyčlenila desať miliárd rubľov na dodávky surovín pre tamojšie oceliarne a štátne dráhy vyhlásili, že na ich dopravu poskytnú štvrtinovú zľavu. Vedenie DNR nedávno oznámilo, že pece Achmetovovej oceliarne v Jenakijeve, ktorá pred vojnou zamestnávala asi 9000 ľudí, po prestávke spôsobenej ukrajinskou blokádou opäť pracujú.
Skôr či neskôr sa pripojíme k Rusku
Podľa agentúry AP na Ukrajine dnes pribúdajú hlasy, že Donbas je stratený a Kyjev by ho mal oficiálne vyhlásiť okupovaným teritóriom. To by znamenalo definitívny krach Minských dohôd, podľa ktorých povstalecké republiky sú stále súčasťou Ukrajiny so "zvláštnym statusom".
Totálnu ekonomickú blokádu, ktorá Donbas ďalej tlačí do náručia Ruska, podľa januárového prieskumu schvaľuje polovica Ukrajincov. "Verejná mienka sa ostro priklonilo na izoláciu Donbasu. Pre Kyjev je to príležitosť hodiť všetky výdavky za tento ,zamrznutý konflikt' na Moskvu," povedal AP ukrajinský analytik Vladimir Fesenko.
Putá postupne miznú. Koncom apríla Ukrajina kvôli miliardovým dlhom vypla dodávky elektriny do Luhanskej ľudovej republiky. Do hodiny svetlá opäť svietili - na pomoc prišlo Rusko. Doneck tiež dlhuje za elektrinu, Ukrajinci ju však zatiaľ odpojiť nemôžu, pretože by sa ponorila do tmy aj Avdiivka ležiaca na ich strane frontu. Ruský plyn obe samozvané republiky odoberajú už viac ako dva roky, teraz sa špekuluje o zastavení dodávok vody.
Donbas tak tri roky po vypuknutí vojny čím ďalej, tým viac zrastá so svojím mocným protektorom. Hoci Kremeľ podobné myšlienky odmieta ako naivné, miestni nepochybujú o tom, aká bude budúcnosť Donbasu. "K pripojeniu k Rusku skôr či neskôr dôjde. Zatiaľ to bude ako Južné Osetsko, Abcházsko, či Podnestersko," spomína Vladimir Tupikin ďalšie zamrznuté konflikty, v ktorých má Rusko prsty.