Väčšina padlých mobilizovaných Rusov nebola na fronte na Ukrajine ani päť mesiacov, uviedol investigatívny portál Važnyje istóriu.
Ten preskúmal informácie o 3-tisíc zosnulých Rusoch na základe mobilizačného zákona z vlaňajšieho septembra. O ich smrti informovali v otvorených zdrojoch.
Portál podotkol, že údaj 3-tisíc mŕtvych nezodpovedá skutočnému počtu obetí v radoch mobilizovaných. Bude pravdepodobne vyšší.
Rusko o počte padlých vojakov už niekoľko mesiacov neinformovalo. Ruská armáda podľa tvrdenia Moskvy povolala do vojny dokopy asi 300-tisíc ľudí.
Medzi mŕtvymi je 23-ročný Vadim Bulatov z ruskej Čeľabinskej oblasti, ktorý zomrel 8. októbra, deväť dní po tom, čo bol povolaný na front.
Predtým zavolal rodine, aby jej povedal, že jeho jednotka ide k Chersonu na juhu Ukrajiny. „Rozumiete, zomrel v prednej línii. Nemal výcvik. Ani sa nerozpozeral a už bol tam,“ povedal jeho brat.
Takáto rýchla smrť nebola podľa investigatívneho portálu medzi mobilizovanými ničím výnimočným. Každý piaty na jeho zozname padlých nestrávil na fronte ani dva mesiace.
V priemere zomreli ľudia na zozname približne po štyroch mesiacoch a dvoch týždňoch. Na tomto zozname mŕtvych sú potom len štyria mobilizovaní, ktorí na fronte vydržali vyše 11 mesiacov.
Na rýchlosť, s akou mobilizovaní muži umierali, mala negatívny vplyv aj intenzita bojov na jeseň roku 2022, mienia analytici investigatívnej organizácie Conflict Intelligence Team.
Časť povolaných do zbrane sa totiž podľa nej dostala do „mlynčeka na mäso“ pri mestách Svätove a Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde museli ruské sily rýchlo reagovať na ukrajinský prielom.
Mobilizácia podľa portálu najviac zasiahla mužov starších ako 30 rokov. Viac ako polovici na zozname padlých bolo medzi 30 a 45 rokmi. Najstarší padlý na zozname mal 62 rokov.