Úrady Náhorného Karabachu pristúpili na ruský návrh ohľadom prímeria, ktoré má ukončiť boje s Azerbajdžanom. Informuje o tom stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe alebo agentúra Interfax s odvolaním sa na informačné centrum medzinárodne neuznanej separatistickej republiky.
VIDEO: Azerbajdžan spustil paľbu na arménske pozície v Náhornom Karabachu
Začlenenie regiónu do Azerbajdžanu
Vyhlásenie centra tiež hovorí o odzbrojení karabašskej armády a stiahnutí ťažkej techniky z horskej enklávy, píše BBC. Boje mali podľa nej utíšiť dnes o 13.00 h miestneho času (11.00 h SELČ). Azerbajdžan podľa agentúr následne potvrdil dosiahnutie dohody o pozastavení bojov v regióne, ktoré sa začali o deň skôr.
Hodinu po ohlásení prímeria arménsky premiér Nikol Pašinjan uviedol, že intenzita bojov v regióne sa "drasticky znížila". Nie je však jasné, či niekde nepokračujú, poznamenala agentúra AP, podľa ktorej sa pred vyhlásením prímeria ozývali okolo karabašskej metropoly Stepanakertu výbuchy v intervale niekoľkých minút.
Krátko po tom, ako pokoj zbraní vstúpil do platnosti, boli v tomto meste stále počuť hlasné výbuchy, upozornila stanica BBC. Obe strany podľa nej hlásili ďalšie strety, hoci v menšom meradle.
Arménski separatisti tiež oznámili, že prijali návrh Baku na rozhovory o začlenení regiónu do Azerbajdžanu. "Azerbajdžanská strana prišla s otázkou opätovného začlenenia regiónu. Diskutovať o tom sa bude na stretnutí medzi zástupcami miestnych arménskych obyvateľov a centrálnych úradov Azerbajdžanskej republiky, ale (pri začlenení) musia byť zaručené práva a bezpečie Arménov v Náhornom Karabachu," oznámili separatistické úrady.
Stretnutie sa bude konať 21. septembra v azerbajdžanskom meste Jevlach
Arménsko sa na dohode nepodieľalo
Arménsky premiér Nikol Pašinjan podľa agentúry Interfax uviedol, že arménska vláda sa na dohode o prímerí medzi Azerbajdžanom a úradmi Náhorného Karabachu nijako nepodieľala.
"Na formulácii (textu dohody o prímerí) sme sa nijako nepodieľali," uviedol podľa Interfaxu arménsky premiér vo videovyhlásení. Jerevan podľa neho nie je stranou rokovaní a o dohode sa dozvedel vďaka oficiálnym informačným portálom Náhorného Karabachu.
Pašinjan dodal, že Jerevanu nie je jasné, prečo sa v texte hovorí o ozbrojených silách Arménska. Pravidelná armáda podľa neho od augusta 2021 v Náhornom Karabachu nepôsobí.
Baku medzitým informovalo o dosiahnutí dohody o pozastavení "protiteroristických opatrení", ako nazýva svoju operáciu v Náhornom Karabachu, a tiež o zastavení svojej vojenskej operácie v oblasti. Arménske ministerstvo zahraničia podľa ruskojazyčného webu stanice BBC postoj úradov Karabachu k prímeriu podporilo.
Zahynuli desiatky ľudí
Azerbajdžan začal v utorok vojenskú operáciu s cieľom prevziať kontrolu nad Náhorným Karabachom, pričom počas bojov podľa miestnych úradov zahynuli desiatky ľudí a stovky ich boli zranené. Vzrástli obavy z nového konfliktu medzi Baku a Jerevanom. Dnes v útokoch podľa miestnych arménskych úradov azerbajdžanské jednotky pokračovali.
Karabašské sily teraz podľa agentúry Reuters uviedli, že Azerbajdžan prelomil ich línie, zmocnil sa niektorých výšin a strategických cestných uzlov a im nezostáva, kým prijať návrh na prímerie.
Baku medzitým informovalo o dosiahnutí dohody o pozastavení "protiteroristických opatrení", ako nazýva svoju operáciu v Náhornom Karabachu, a to od dnešných 13.00 h miestneho času.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale žijú v ňom prevažne etnickí Arméni. Enklávu za podpory Jerevanu aj s priľahlým územím ovládli tamojší arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994.
Počas šesťtýždňových bojov zvedených s Arménskom v roku 2020 dobyl Azerbajdžan späť okresy susediace s enklávou aj časť Karabachu. Vojnu ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom, ktoré tam má odvtedy asi 2000 vojakov, ktorí majú úlohu mierových síl.
Posledných deväť mesiacov Azerbajdžan blokoval jedinú cestu do Karabachu z Arménska, známu ako Lačinský koridor. Etnickí Arméni v enkláve sa sťažovali na nedostatok potravín alebo liekov. Na dodržiavanie prímeria malo dohliadať asi dvetisíc členov ruských mierových síl, ale záujem Moskvy o Arménsko počas invázie na Ukrajine klesol, píše BBC.
Jerevan vinil Moskvu, že je príliš rozptýlená vlastnou vojnou na Ukrajine, a ruské mierové sily v Náhornom Karabachu opakovane obviňoval z nečinnosti, čo Kremeľ poprel. Ruský prezident Vladimir Putin dnes uviedol, že Rusko je v neustálom kontakte so stranami konfliktu a očakáva upokojenie situácie.
Baku plánuje integráciu etnických Arménov
Predstavitelia Karabachu dnes vyzvali obyvateľov, aby zostali v krytoch a nechodili na letisko v Stepanakerte, ktoré susedí s ruskou základňou. V jeho blízkosti sa však rovnako skoro zišlo mnoho ľudí, opisuje BBC. Portál The Moscow Times na telegrame zverejnil snímku z letiska, na ktorej sú podľa neho vidieť ľudia snažiaci sa Karabach po jeho kapitulácii opustiť.
Podľa dohody musí Azerbajdžan zabezpečiť koridor pre evakuáciu obyvateľov a karabašskej armády, píše web. Ďalší etnickí Arméni sa podľa agentúry Reuters ukryli pri ruskom kontingente.
Baku uviedlo, že plánuje integráciu asi 120-tisíc etnických Arménov žijúcich v oblasti a sľúbilo chrániť ich práva ústavou, ale niektorí Arméni sú k tomu skeptickí a Arménsko obvinila Azerbajdžan zo snahy o etnickú čistku na území, napísala agentúra Reuters.
Baku obvinenie poprelo. Posledné boje ďalej zhoršili už tak zlú humanitárnu situáciu obyvateľov, ktorí sa mesiace stretávajú s nedostatkom jedla, upozornila AP. Pripomenula, že v pondelok sa do Karabachu dostali prvé konvoje s obmedzeným množstvom humanitárnej pomoci po dlhej dobe, kvôli bojom ju však už nestihli distribuovať.
Vojenský komentátor ruskojazyčnej služby BBC Ilja Abišev označil posledný vývoj udalostí v Karabachu a pristúpenie karabašských úradov na podmienky Baku za ich kapituláciu.
Proti pravidelnej a dobre vybavenej azerbajdžanskej armáde mali iba zvyšky starej sovietskej techniky, ktorá prežila poslednú vojnu, a niekoľko tisíc bojovníkov s ľahkými ručnými zbraňami a skromným množstvom munície, napísal Abišev.