Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes sľúbil, že ruská štátna firma Rosatom dokončí výstavbu prvej jadrovej elektrárne v Bangladéši. Projekt nabral meškanie kvôli ťažkostiam spôsobeným najskôr pandémiou covidu-19 a neskôr sankciami zavedenými západnými krajinami po ruskej invázii na Ukrajinu.
Rusko usiluje - rovnako ako Západ - o priazeň Bangladéša, ktorý sa podľa agentúry Reuters zatiaľ nepostavil jednoznačne ani na jednu stranu konfliktu na Ukrajine.
Problémy s elektrinou
Rosatom stavia v Bangladéši prvú jadrovú elektráreň v krajine. Nové zariadenie jej má pomôcť vyriešiť časté problémy s dodávkami elektriny. Výstavba je financovaná cez úver vo výške 12,65 miliardy dolárov, ktorý bude Bangladéš splácať Rusku.
"Dodávka a odovzdanie prvého jadrového paliva sa očakáva už v októbri," uviedol na dnešnej návšteve v ázijskej krajine Lavrov. Podľa neho projekt pokračuje podľa stanoveného harmonogramu.
Agentúra Reuters však upozorňuje, že výstavbu oneskorili reštrikcie zavedené kvôli pandémii covidu-19 a neskôr tiež sankcie, ktoré zaviedli západné štáty na Moskvu v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu. V decembri minulého roka Bangladéš neumožnil kvôli americkým sankciám zakotviť lode s ruským zariadením pre elektráreň. Dháka vyzvala Moskvu, aby pre prepravu používala lode, proti ktorým nie sú namierené sankcie.
Spory
Podľa agentúry Reuters Bangladéš ohľadom vojny na Ukrajine vyzval na riešenie sporov medzi susednými štátmi dialógom a rokovaním. "Nechceme vojnu," vyhlásil bangladéšsky minister zahraničia Abúl Kamál Abdul Momen.
Rusko chce s Bangladéšom spolupracovať aj v ďalších oblastiach, napríklad dodávkach základného tovaru či skvapalneného plynu. Ázijskú krajinu za jej postoje dnes Lavrov chválil. "Napriek tlakom na Bangladéš zo strany Spojených štátov a ich spojencov sa naši bangladéšski priatelia riadia v zahraničnej politike len svojimi národnými záujmami," povedal Lavrov.
Ázijskú krajinu si však snažia nakloniť aj západné štáty. Budúci týždeň po summite skupiny krajín G20 v Indii navštívi tento štát, ktorý medzinárodné organizácie kritizujú za porušovanie ľudských práv, okrem iného menšiny Rohingovcov, francúzsky prezident Emmanuel Macron.