Ruskí väzni najatí do bojov na ukrajinskom fronte popísali denníku The New York Times, aké panujú podmienky v ruskej armáde, vrátane nepravidelného vyplácania miezd v menšej výške, než akú im ruský štát sľúbil v zmluvách.
V obsiahlom materiáli okrem iného vypovedali, že nemajú možnosť odškodnenia v prípade zranenia, velitelia im bránia odnášať telá mŕtvych z bojiska a armáda na nich vyvíja tlak, aby na fronte zostali aj potom, čo im vyprší kontrakt.
Nápad wagnerovcov
Ruské ministerstvo obrany začalo vo februári do armády verbovať tisíce väzňov. Inšpirovalo sa pritom modelom náboru súkromnej Wagnerovej skupiny, ktorá takto získavala nových žoldnierov v prvom roku ruskej invázie na Ukrajinu. Žoldnierska skupina kvôli mocenským sporom s velením ruskej armády o prístup do väzníc prišla vo februári tohto roka, pripomína denník.
Jeden z bývalých väzňov, predstavený ako Alexander, denníku povedal, že jeho narýchlo sformovaná jednotka, zložená prevažne z väzňov, bola vyslaná na juh Ukrajiny, aby strážila breh rieky pre prípad, že sa cez ňu pokúsi prejsť ukrajinská armáda.
Po ostreľovaní a stretoch s Ukrajincami zostalo zo 120 mužov v ruskom oddiele nažive len asi 40, tvrdí Alexander. Na týchto preživších teraz ruská armáda vyvíja silný tlak, aby zostali na bojisku aj potom, čo im vyprší polročná zmluva, uvádza Alexander a ďalší dvaja ruskí väzni bojujúci na fronte.
NYT totožnosť bojovníkov, s ktorými sa spojil okrem iného cez ruských ľudskoprávnych aktivistov, overil. S niektorými z nich hovoril cez hlasové správy, s ďalšími viedol priame rozhovory a o iných dostal správy od ich rodín. Osobné údaje bývalých väzňov ale nezverejňuje, aby im nehrozil zo strany Moskvy postih.
Za mesiac strávený na fronte nevidel Alexander jediného ukrajinského vojaka a sotva vystrelil. Denník upozorňuje, že jeho tvrdenie nemožno nezávisle overiť, zhodujú sa však s výpoveďami ukrajinských vojakov a ruských vojnových zajatcov.
"Posielajú nás na bitúnok. Nie sme pre nich ľudia, pretože sme zločinci," povedal Alexander NYT v sérii hlasových správ zaslaných z Chersonskej oblasti. Rovnako ako ostatným väzňom mu Moskva sľúbila mesačný plat vo výške zhruba 200-tisíc rubľov a slobodu, keď na fronte strávi šesť mesiacov. Je to uvedené v zmluve, ktorej kópiu má NYT k dispozícii.
V zmluve iného väzňa priamo stojí, že má povinnosť zostať na Ukrajine ešte rok po omilostnení, a to ako profesionálny vojak.
Nepravidelné a nízke mzdy
Opýtaní väzni sa sťažovali, že od ruského ministerstva obrany dostávajú výplaty nepravidelne, a navyše oveľa nižšie, než bol pôvodný sľub. Niektorí uviedli, že im velitelia nariadili nechať telá mŕtvych na bojisku, aby boli títo bojovníci vedení ako nezvestní a nebolo tak potrebné vyplácať ich rodinám odškodnenie.
Nie je jasné, koľko väzňov na ruskej strane bojuje, ani aké veľké sú ich straty. Neoficiálny súčet ruských obetí počas vojny proti Ukrajine, ktorý zhromažďuje BBC a nezávislý server Mediazona, ale ukazuje, že od tohtoročnej jari sú ruskí väzni najčastejšími obeťami bojov.
Všetci väzni oslovení denníkom uviedli, že ich jednotky mali obrovské straty. Velitelia týchto jednotiek podľa nich nemali žiadnu úctu k životom väzňov.
"Každý deň je ako žiť na sude so strelným prachom. Hovoria nám, ‘Ste nuly a vaše meno nič neznamená‘," hovorí Alexander.