V nigerskom hlavnom meste dnes panuje pokoj a zdá sa, že občania nevenujú pozornosť hrozbe vojenského zásahu zo strany Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov, pokiaľ pučisti do dnešného dňa nevrátia do úradu zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma. V uliciach sa sporadicky objavujú známky podpory junty, ktorá vyhlásila, že sa nepodvolí vonkajšiemu tlaku na svoje odstúpenie, uviedla agentúra Reuters.
Vojenská junta zosadila zvoleného prezidenta Bazouma 26. júla. Bol to už siedmy vojenský puč za posledné necelé tri roky v západnej a strednej Afrike. Tento región patrí k najchudobnejším na svete a má strategický význam pre Rusko, Čínu a Západ.
Okolo 100 ľudí sa zhromaždilo blízko leteckej základne v Niamey. Sľúbili, že v prípade potreby ponúknu nenásilný odpor na podporu novej vojenskej správy.
Spoločenstvo neodpovedalo na žiadosť o komentár k tomu, aké budú jeho ďalšie kroky. Nie je ani jasné, kedy presne má dnes ultimátum vypršať.
Regionálnu reakciu by ale mohla oslabiť podpora nigerskej junty zo susedných krajín Mali a Burkina Faso. V oboch štátoch tiež vládnu vojaci, ktorí už skôr vyhlásili, že by takýto zásah považovali za "vyhlásenie vojny" aj proti nim.
Francúzsko v sobotu uviedlo, že podporí snahy o vrátenie prezidenta Bazouma do úradu. Nespresnila ale, či jej podpora bude znamenať vojenskú pomoc pri prípadnom zásahu spoločenstva. Nigerský premiér Ouhoumoudou Mahamadou dosadený Bazoumom povedal, že zvrhnutý režim stále verí v možnosť dohody na poslednú chvíľu.
Niger je bývalá francúzska kolónia a disponuje okrem iného veľkými zásobami uránu či ropy. Doteraz bol považovaný za posledného spoľahlivého partnera Západu v boji proti džihádistom v oblasti Sahelu. Na výcviku tamojších vládnych jednotiek sa podieľali USA a Francúzsko, ktoré má v krajine stále až 1500 vojakov.