Rusko už na Ukrajine bombardovalo všeličo – najprv prostriedky protivzdušnej obrany a vojenské letiská. Následne obytné domy a nie príliš úspešne sa niekoľkokrát pokúsilo prerušiť železnice, kadiaľ sa dostávajú na front zbrane.
VIDEO: Rusko varuje, že lode smerujúce na Ukrajinu sú vojenskými cieľmi:
Rusko a systematické ničenie
Jeden čas systematicky ničilo elektrárne a rozvodne, aby Ukrajina zostala bez prúdu, vďaka heroickému úsiliu opravárenských čiat sa však všetko darilo hneď opravovať. Teraz vidíme ďalšiu etapu ničenia zameranú na prístavy.
Ide o zariadenia na nakládku obilia a poľnohospodárskej produkcie na veľké nákladné lode. V Černomorsku neďaleko Odesy poškodila strela prístav do tej miery, že si vyžiada rok rekonštrukcie. Okrem toho tam raketa zničila aj 60-tisíc ton obilia pripraveného podľa ukrajinskej strany na export do Číny.
A je tu aj druhý dôležitý moment – všetky lode, ktoré plávajú do ukrajinských čiernomorských prístavov, Rusko (a Ukrajina recipročne tiež) považuje za potenciálnych dopravcov vojenského nákladu. V praxi to znamená, že je proti nim schopné zakročiť, či ich rovno rozstrieľať. Spojené štáty navyše varujú, že Rusi nakládli na prístupoch k ukrajinským prístavom ďalšie námorné míny s cieľom vyvolať incident, ktorý by potom mohli hodiť na Ukrajinu.
To všetko je výsledkom doťahovačiek o čiernomorskú obilnú dohodu vyjednanú prostredníctvom EÚ a Turecka, pri ktorej si Moskva postavila hlavu, že ju po roku fungovania už nebude predlžovať. Ruský prezident Vladimir Putin viní Západ z nedodržiavania podmienok a vyžaduje ústupky, ktoré však úplne nie sú súčasťou dohody – predovšetkým vyňatie zo sankčného režimu pre export hnojív a poľnohospodárskych produktov.
Za všetkým hľadaj biznis
Nie je úplne jasné, čo je skutočnou motiváciou. Za ruským správaním možno nájsť niekoľko dôvodov a okolností, ktoré Moskve hrajú do karát.
Rusku sa určite hodí perspektíva hladu v krajinách Afriky či Ázie, ktorá by destabilizovala Západ konfliktmi a utečencami. Predovšetkým tu však ide o nespokojnosť, že predaj vlastných produktov nejde tak, ako by si v Moskve predstavovali. Očakávajú viac. Západ sa tu výnimkám zo sankcií nebráni, ale obchodovať s Ruskom je dnes najmä v Európe toxickou a citlivou záležitosťou. Kto sa pre to rozhodne, musí neustále odrážať narážky a podozrenia, poprípade prichádza o kontrakty v inej sfére, a výsledkom je, že sa mu takáto spolupráca v konečnom dôsledku neoplatí. A to sú veci, ktoré nemôže žiadna vláda ovplyvniť.
Ruské vedenie by tiež chcelo vyťažiť viac z výnimiek zo sankcií. Pri obilnej dohode však platia striktné pravidlá a ani Rosselchozbank nedostal vlastné pripojenie do systému SWIFT už skôr pre všetky ruské banky obmedzené sankciami. „Chceme pripojenie ku...
Zostáva vám 85% na dočítanie.