Pri zostavovaní Rímskeho štatútu vyslalo svetové spoločenstvo významný signál, že to myslí vážne s ukončením beztrestnosti pre páchateľov rozsiahlych zverstiev. Týmito slovami pripomenul primátor mesta Haag Jan van Zanen prijatie zakladajúcej zmluvy, ktorou bol pred dvadsiatimi piatimi rokmi založený Medzinárodný trestný súd.
Štatút podpísali na Konferencii splnomocnených diplomatov OSN o vytvorení ICC 17. júla 1998 v Ríme. V pondelok 17. júla uplynie od tejto udalosti 25 rokov.
Najvážnejšie zločiny
Založeniu ICC v Haagu je venovaná výstava prístupná širokej verejnosti od 11. do 31. júla. "Dvadsaťpäť rokov po vzniku ICC potrebuje náš nepokojný svet viac spravodlivosti ako kedykoľvek predtým. Je čas ukázať, že putá, ktoré nás zjednotili v roku 1998, nás naďalej držia spolu aj dvadsaťpäť rokov," povedala na otvorení výstavy argentínska diplomatka Silvia Fernández de Gurmendiová, ktorá stojí na čele Združenia zmluvných strán.
ICC sa stal prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou určenou na rozhodovanie o najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom. Predovšetkým ide o zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocídu a agresiu.
Súd môže stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta, ak sa dopustili uvedených zločinov. ICC sa prípadmi zaoberá vtedy, ak dotknutá krajina nie je ochotná páchateľov stíhať. Podnety môžu podávať krajiny, ktoré Rímsky štatút ratifikovali, ale tiež Bezpečnostná rada OSN alebo žalobca ICC po schválení troma porotcami.
V súčasnosti ICC podporuje 123 krajín sveta. Dosiaľ medzi ne nepatria Spojené štáty americké. Ich prezident Bill Clinton síce Rímsky štatút v roku 2000 podpísal, ale jeho nasledovník George W. Bush ho v roku 2002 stiahol a Washington štatút nikdy neratifikoval v obave, že by mohli byť stíhaní aj americkí vojaci, ktorí by sa dopustili trestných činov počas plnenia vojenských akcií.
Výhrady z Afriky
Výhrady k ICC a odchod avizovali v minulých rokoch viaceré africké krajiny s argumentom, že inštitúcia je proti štátom v Afrike zaujatá, keďže väčšina vyšetrovaných káuz sa týkala afrických štátov.
Stiahnutie podpisu Rímskej zmluvy v roku 2016 avizovalo Rusko, ktoré rovnako dohodu nikdy neratifikovalo. Jeho krok nasledoval po zverejnení správy prokurátorky Fatou Bensoudovej, ktorá prvý raz označila vojenský konflikt na Ukrajine za medzinárodný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, situáciu na Kryme vyhodnotila ako okupáciu a vyjadrila sa tiež k incidentu zostreleného holandského lietadla MH17.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine ICC vydal 17. marca 2023 zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho činy na Ukrajine. Zatykač vydal aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.
V pondelok 3. júla 2023 v Haagu oficiálne otvorili Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine, čo je krok, za ktorý sa pred časom vyslovil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Aj vznik samotného ICC pred štvrťstoročím nadviazal na pôsobenie tribunálov zriadených na postihovanie najväčších vojnových zločinov 90. rokov 20. storočia v bývalej Juhoslávii (Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ICTY) a v Rwande.