Niekoľkohodinové rokovanie prezidentov a premiérov krajín Európskej únie zatiaľ nedokázalo vyriešiť ich nezhody na tému migrácie. Kým lídri Maďarska a Poľska sa podľa diplomatických zdrojov snažia presadiť do záverov summitu požiadavku na jednomyseľné rozhodovanie o migračných pravidlách EÚ, väčšina ostatných krajín je proti.
Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho poľský kolega Mateusz Morawiecki prišli na summit s kritikou migračnej a azylovej reformy, ktorú štáty väčšinovým hlasovaním schválili začiatkom júna. Konzervatívnym vládam oboch krajín sa nepáči princíp, na základe ktorého majú všetky štáty únie povinne pomáhať krajinám preťaženým veľkým počtom žiadateľov o azyl. Buď tým, že časť z nich prijmú, alebo finančnou alebo materiálnou podporou.
"Nie je možné zaobchádzať inak s obyvateľmi Ukrajiny na jednej a s ľuďmi z Blízkeho východu a Afriky na druhej strane," vyhlásil pred začiatkom summitu Morawiecki. Narážal tým na príspevky v ráde desiatok eur, ktoré podľa neho Poľsko dostáva od EÚ na jedného ukrajinského utečenca, zatiaľ čo za žiadateľov o azyl majú preťaženým krajinám ako je Taliansko ďalšie štáty platiť 20-tisíc eur.
Morawiecki a Orbán sa snažia do záverov summitu presadiť zmienku o tom, že sa už niektoré summity v minulosti uzniesli na jednomyseľnom rozhodovaní o migrácii a že by v súlade s tým mala postupovať únia aj teraz. Podľa diplomatov sa schválenie svojej požiadavky, s ktorou väčšina krajín nesúhlasí, snaží presadiť hrozbou zablokovania ostatných bodov záverov týkajúcich sa migrácie.
V ktorých sa lídri majú zhodnúť napríklad na pokračovaní spolupráce s krajinami pôvodu migrantov či boji proti pašerákom ľudí. Na presadení týchto záverov trvá podľa diplomatov najmä Taliansko, ktorého premiérka Giorgia Meloniová prezentuje spomínanú migračnú dohodu ako víťazstvo svojej krajiny.
Závery však neobsahujú žiadne nové záväzné body a na únijný migračný pakt nebude mať akýkoľvek dnešný výsledok vplyv.