Americký najvyšší súd dnes znemožnil americkým univerzitám organizovať prijímacie skúšky spôsobom, ktorý by zvýhodňoval študentov určitých etnických menšín, píšu agentúry. Dnešné rozhodnutie sudcov sa týka Harvardovej univerzity a Univerzity Severnej Karolíny (UNC), podľa médií však bude mať ďaleko širší dopad.
Zvýšiť podiel študentov etnických menšín sa týmto spôsobom podľa Harvardu snaží 40 percent vyšších odborných a vysokých škôl v USA, píše Reuters. Spravodajský portál Politico poznamenal, že rozhodnutie súdu je "veľkou ranou pre pozitívnu diskrimináciu vo vyššom školstve".
Afirmatívna akcia vs. Rasovo neutrálne prijímanie: Prípadová štúdia
Podľa súdu porušuje ústavu
Súd konzervatívnou väčšinou svojich členov rozhodol v prospech aktivistickej skupiny Students for Fair Admissions (Študenti za spravodlivé prijímačky), ktorá severokarolínskú univerzitu na súde už v roku 2014 obvinila, že znevýhodňuje belošských uchádzačov o štúdium a tiež tých s ázijskými koreňmi.
UNC ako verejná univerzita podľa skupiny a súdu porušovala 14. dodatok americkej ústavy o rovnosti pred zákonom, ak pri výbere študentov brala do úvahy ich etnickú príslušnosť. V prípade Harvardu skupina argumentovala zákonom z roku 1964, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe rasy či štátnej príslušnosti pri rozdeľovaní federálnej finančnej podpory.
"Univerzity sa príliš dlho chybne domnievali, že základným kritériom pre posudzovanie hodnoty jednotlivca nie sú pokorené výzvy, nadobudnuté schopnosti a získané skúsenosti, ale farba jeho kože. Naša ústavná história túto voľbu netoleruje," okomentoval rozhodnutie predseda najvyššieho súdu John Roberts.
Sudkyňa Sonia Sotomayorová naopak za menšinu argumentovala, že rozhodnutie pozitívnej diskriminácie zakázať "zvráti desiatky rokov významného pokroku".
Pozitívna diskriminácia
Na rozhodnutie už v hromadnom emaile rozoslanom "členom harvardskej komunity" reagoval prezident univerzity Lawrence Bacow, píše denník The New York Times (NYT). Bacow uviedol, že škola sa rozhodnutie súdu podriadi a okrem iného pripomenul, že predseda súdu Roberts napísal, že školy môžu pri prijímacích konaniach stále zohľadňovať, ako študenti v prijímacích esejach popisujú, ako im ich etnická príslušnosť ovplyvnila život.
Takzvaná pozitívna diskriminácia má za cieľ uľahčiť prijatie znevýhodnených študentov, či už Afroameričanov, Hispáncov či ďalších. Podporovanie menšín v školstve sa zrodilo v USA už v 60. rokoch minulého storočia. Americká vláda však školskú prax už v roku 2018 zakázala. Zrušila vtedy nariadenie predchádzajúceho kabinetu, ktoré umožňovalo stredným a vysokým školám vyberať medzi uchádzačmi o štúdium okrem iného aj podľa rasového kľúča.
Na ôsmich najprestížnejších amerických univerzitách, medzi nimi na Harvarde alebo Yale, vzrástol počet študentov etnických menšín roky 2010 a 2021 o 55 percent. V roku 2021 tak týchto študentov na amerických kampusoch bolo 35 percent, odkazuje sa Reuters na federálne štatistiky.
Zástancovia ústretovejšieho prístupu voči ľuďom z etnických menšín na kampusoch amerických univerzít boli po desaťročia mnohé vzdelávacie a vojenské inštitúcie i firmy, ktoré sa usilovali o zmiernenie rasového vylúčenia v americkej spoločnosti a tiež o dosiahnutie väčšej diverzity na školách a pracoviskách, ktorá podľa podporovateľov inštitúciám prinesie viac užitočných pohľadov a prístupov.
Kritici tohto prístupu argumentujú, že je vlastne sám o sebe diskriminačný. Mnoho amerických konzervatívcov, predovšetkým z Republikánskej strany, uvádza, že zvýhodňovanie akejkoľvek rasy je protiústavné, a to bez ohľadu na účel, ktorý má plniť.
Trump sa raduje, Biden je sklamaný
Predseda americkej Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy rozhodnutie Najvyššieho súdu uvítal. „Najvyšší súd práve rozhodol, že žiadnemu Američanovi by nemali byť odopreté vzdelávacie príležitosti kvôli rase. Teraz budú môcť študenti súťažiť na základe rovnakých štandardov a individuálnych zásluh. Prijímacie konanie na vysoké školy sa tak stane spravodlivejším a bude presadzovaná rovnosť pred zákonom,“ uviedol republikánsky predseda.
To isté si myslí aj republikánsky exprezident Donald Trump. „Toto je skvelý deň pre Ameriku. Výnimočne nadaní ľudia a tí, ktorí majú všetko potrebné pre úspech, vrátane budúcej veľkosti našej krajiny, sú konečne odmenení. Na toto rozhodnutie všetci čakali a dúfali v neho. Výsledok je úžasný,“ napísal vo vyhlásení.
„Našich najväčších mozgov si musíme vážiť. A toto nám tento báječný deň priniesol. Vraciame sa späť k (prijímaniu) podľa zásluh – a tak by to malo byť!“ dodal Trump.
Vláda súčasného demokratického prezidenta Joea Bidena podľa agentúry Reuters v posledných týždňoch debatuje o možných krokoch, ktoré by Biden mohol urobiť. Sám prezident v prvej reakcii na rozhodnutie uviedol, že Najvyšší súd opustil desiatky rokov trvajúci precedens. S rozhodnutím súdu nesúhlasí, označil ho za sklamanie
Pozitívna diskriminácia je podľa neho zle chápaná. "Nemôžeme dopustiť, aby toto rozhodnutie bolo posledným slovom," uviedol prezident USA s tým, že súd "nemôže zmeniť to, čo Amerika predstavuje". „Verím, že naše vysoké školy sú silnejšie, keď sú rozmanitejšie,“ zdôraznil šéf Bieleho domu.
Univerzity tiež vyzval, aby sa naďalej usilovali o rozmanitosť študentov a zohľadňovali nepriazeň osudu, ktorú musel každý uchádzač prekonať. To podľa prezidenta znamená skúmať, kde budúci možný študent vyrastal a s akými problémami sa stretol, „vrátane rasovej diskriminácie“. "V Amerike stále existuje diskriminácia," zdôraznil Biden.
Pomôcť študentom z nových možností ťažiť
Exprezident Barack Obama, ktorý sa zapísal do dejín ako prvý a zatiaľ jediný afroamerický prezident USA, uviedol, že systém nebol dokonalý, ale pomohol „generáciám študentov, ako bola Michelle alebo ja, dokázať, že si miesto pri stole zaslúžime. Teraz je na nás všetkých, aby sme mladým ľuďom dali príležitosti, ktoré si zaslúžia, a aby sme študentom všade pomohli z nových možností ťažiť“.
Bývalá prvá dáma Michelle Obamová uviedla, že na univerzite bola jednou z mála černošských študentiek a bola hrdá na to, že sa na prestížnu školu dostala. Zároveň sa však sama seba pýtala, či si ľudia nemyslia, že bola prijatá vďaka takzvanej pozitívnej diskriminácii, hoci vedela, že na svojom prijatí tvrdo pracovala.
„Bol to tieň, ktorého sa študenti ako ja nemohli zbaviť, či už tieto pochybnosti pochádzali zvonku, alebo z našej mysle. Ale faktom je, že som tam patrila,“ poznamenala s tým, že súcití s mladými ľuďmi, ktorí premýšľajú nad tým, ako bude vyzerať ich budúcnosť a aké budú mať príležitosti.
„Aj keď viem, aká sila a odvaha sa skrýva v deťoch, ktoré sa vždy museli trochu viac zapotiť, aby vyšplhali po rovnakých rebríkoch, dúfam a modlím sa, aby sme sa my ostatní boli ochotní tiež trochu zapotiť,“ dodala.
So zákazom ústretového prístupu bude pre školy teraz výrazne ťažšie naberať také súbory študentov, ktoré budú odrážať etnické zloženie populácie v Spojených štátoch. Podporu affirmative action v prieskume agentúr AP a NORC však vyjadrilo 63 percent dospelých Američanov, hoci len málo z nich sa domnieva, že by etnická príslušnosť mala hrať „významnú úlohu“ pri výbere študentov.
Dnešné rozhodnutie by podľa NYT mohlo mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre univerzity a vyššie odborné školy, ale aj pre trh práce, na ktorý by mohlo začať prúdiť menej ľudí etnických menšín s vysokým vzdelaním a zamestnávatelia sa budú opäť zamýšľať nad tým, ako pristupovať k etnicite uchádzača pri pracovných pohovoroch, píše denník.