Vodca ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin tvrdí, že cieľom vzbury, ktorú rozpútal koncom minulého týždňa, bolo zabrániť rozpusteniu svojich jednotiek k 1. júlu.
Podľa stanice Rádio Sloboda to Prigožin uviedol vo svojej hlasovej správe zverejnenej v pondelok na sociálnych sieťach. Ide o jeho prvé verejné vyhlásenie od skončenia tzv. "pochodu spravodlivosti". Kde a kedy bola nahrávka vyhotovená, nie je známe, rovnako ako ani súčasné miesto pobytu samotného Prigožina.
Prigožin - respektíve muž s hlasom podobajúcim sa na Prigožinov - pripomína, že wagnerovci vždy chránili len záujmy Ruska, pričom aj vo vojne na Ukrajine dosiahli významné úspechy.
"V dôsledku intríg a nepremyslených rozhodnutí" však mala byť Wagnerova skupina k 1. júlu rozpustená, dodal Prigožin, pričom uviedol, že velitelia a takmer nikto z príslušníkov útočných brigád nesúhlasil s podpísaním kontraktov na službu v ruskej armáde s ruským ministerstvom obrany, pretože "si boli istí, že by to viedlo k úplnej strate bojovej výkonnosti". Mali však v pláne vydať sa 30. júna na pochod do Rostova na Done a odovzdať svoju techniku ministerstvu obrany.
Následne však vrtuľníky ruského ministerstva obrany podnikli raketový útok na pozície wagnerovcov, pričom zahynulo asi 30 mužov, tvrdí v audiospráve Prigožin.
Objasnil, že rada veliteľov Wagnerovej skupiny rozhodla okamžite vyraziť na tzv. pochod spravodlivosti. Cieľom bolo zabrániť rozpusteniu skupiny a "postaviť pred súd tých, ktorí sa počas vojny na Ukrajine svojím konaním dopustili mnohých chýb".
Pochod trval 24 hodín. Jedna z kolón vstúpila do juhoruského mesta Rostov na Done, druhá sa presúvala smerom na Moskvu.
Prigožin poukázal aj na to, že wagnerovcom sa za jeden deň podarilo prejsť 780 kilometrov bez toho, aby narazili na nejaký odpor. Konštatoval, že počas svojho pochodu wagnerovci zablokovali a znefunkčnili všetky vojenské zariadenia pozdĺž svojej trasy vrátane letísk.
"Náš pochod ukázal veľké problémy s bezpečnosťou v krajine," zdôraznil Prigožin. "Za 24 hodín sme prešli vzdialenosť rovnajúcu sa vzdialenosti od miesta, kde sa začala špeciálna vojenská operácia, do Kyjeva alebo Užhorodu. Keby tam 24. februára 2022 boli takí ako my, SVO by trvala jeden deň. Ukázali sme úroveň organizácie, ktorej sa musí prispôsobiť ruská armáda," deklaroval tiež Prigožin. Tvrdil, že civilné obyvateľstvom ich vítalo a prevolávalo im na slávu.
Prigožin tiež deklaroval, že jeho bojovníci nezabili počas pochodu ani jedného vojaka ruskej armády. Priznal však, že wagnerovci boli nútení zostreliť niekoľko lietadiel, ktoré mali bombardovať ich konvoje. Informoval, že v radoch Wagnerovej armády sú po vzbure dvaja mŕtvi a niekoľko zranených. Obaja mŕtvi boli príslušníkmi regulárnej ruskej armády, ktorí sa rozhodli pridať k wagnerovcom.
Podľa Prigožina sa jeho ozbrojené jednotky "zastavili, keď bolo zrejmé, že sa preleje veľa krvi". "Mysleli sme si, že stačí ukázať to, čo sme sa chystali urobiť". Zopakoval, že jeho muži sa vydali na pochod, aby dali najavo svoj protest, nie aby zvrhli vládu.
Západom neuznaný autoritársky prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko podľa Prigožina "podal pomocnú ruku a ponúkol možnosť pokračovať v práci Wagnerovej skupiny v legitímnej jurisdikcii". Následne sa wagnerovci začali vracať do svojich poľných táborov. Prigožin neprezradil podrobnosti rokovaní s Lukašenkom ani ďalšie plány svojich jednotiek.