Zlepšujúca sa reputácia talianskej premiérky Giorgii Meloniovej na jednej strane, na druhej neistý osud španielskych socialistov a premiéra Pedra Sáncheza, ktorý na júl po prepade svojej strany v regiónoch vyhlásil predčasné voľby, v ktorých má šancu uspieť strana populistickej pravice. Vývoj v susedných krajinách znamená problém pre francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa podobnému scenáru na domácej pôde snaží zabrániť.
Video: Emmanuel Macron sa stretol s talianskou premiérou Giorgiou Meloniovou:
Za minulého talianskeho premiéra Maria Draghiho sa francúzsky prezident Emmanuel Macron na dobré susedské vzťahy oboch krajín nemohol sťažovať. Čoskoro po zriadení novej talianskej vlády vlani v októbri bol tiež prvým zahraničným štátnikom, ktorý sa zišiel s jeho nástupkyňou Giorgiou Meloniovou: s predsedníčkou pravicovo populistickej strany Bratia Talianska chcel nadviazať na dovtedy veľmi priateľské francúzsko-talianske vzťahy.
V ďalších mesiacoch sa však medzi Francúzskom a Talianskom rýchlo začalo zvyšovať vzájomné napätie, najmä kvôli sporom ohľadom migračnej politiky a prijímania migrantov prichádzajúcich z Afriky cez Stredozemné more, ktorých už ani jedna krajina nechce hostiť.
Taliansko vlani v novembri nasmerovalo záchranné plavidlo s migrantmi od svojich brehov do Francúzska. A členovia francúzskej vlády od tej doby nevynechajú príležitosť, aby susedný štát kritizovali. Meloniová na oplátku Macronovi vyčíta, že ju zámerne vyčleňuje z medzinárodného diania, napríklad keď ju nepozval do Paríža na februárové stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Domnievam sa, že naša sila v tejto veci je v jednote a spoločnom postupe. Chápem francúzske vnútropolitické problémy, ale sú chvíle, keď uprednostňovanie domácej verejnej mienky ide na úkor veci. A zdá sa mi, že toto bol jeden z týchto prípadov,“ uviedla k tomu potom Meloniová. Jej slová ukazujú na oveľa rozsiahlejšie problémy, ktoré francúzska vláda s tou talianskou má.
Talianska inšpirácia pre Marine Le Penovú
Meloniová a jej vcelku úspešná a v Taliansku podporovaná vláda totiž pre Macrona znamená ešte jeden, oveľa širší problém. V pozadí napätia, vrátane toho týkajúceho sa migrácie, stojí aj francúzska domáca politika, rovnako ako nadchádzajúce voľby. Tie najbližšie sa týkajú volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024, ale v dlhodobom výhľade ide aj o tie prezidentské v roku 2027.
Pokiaľ sa talianskej premiérke a jej strane podarí zabudnúť svoj pôvodný krajne pravicový imidž a etablovať sa na európskej scéne ako „normálna“ politická sila, bude to vítaná pomoc aj pre obdobné zoskupenie na francúzskej pôde, teda pravicovo populistické Národné združenie. A tým aj pre opakované prezidentské ašpirácie jeho bývalej šéfky Marine Le Penovej, ktorá má do Elyzejského paláca s každými ďalšími voľbami stále o krok bližšie.
„Normalizácia“ Meloniovej by tiež mohla hrať kľúčovú úlohu v stratégii stredopravicovej Európskej ľudovej strany pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Prípadné spojenectvo medzi EPP a Bratmi Talianska by ešte viac posilnilo vplyv európskych konzervatívcov v Bruseli na úkor Macronovej centristickej skupiny Renew.
Meloniová si zároveň dáva pozor, aby nedala na porovnanie s Le Penovou príležitosť. Postupne opustila radikálne protifrancúzsky a protieurópsky naratív, ktorý používala predtým, než prevzala vedenie talianskej vlády. Napriek niektorým roztržkám s Bruselom zaujala viac proeurópsky postoj, postavila sa na stranu NATO v otázke ruskej invázie na Ukrajinu a potvrdila, že jej strana nechce mať nič spoločné s fašistickou minulosťou Talianska.
Španielsko kráča smerom doprava
Podobne nepríjemný pre Macrona môže byť aj vývoj v ďalšom susednom štáte, v Španielsku. V nedávnych regionálnych a komunálnych voľbách Španielska socialistická robotnícka strana premiéra Pedra Sáncheza zvíťazila iba v troch z 12 regiónov, v ktorých sa konali voľby. Úspech naopak zaznamenala stredopravá Ľudová strana a radikálna pravicová strana Vox, ktorá svoj podiel hlasov zdvojnásobila.
Sánchez po tomto neúspechu okamžite ohlásil na júl konanie predčasných parlamentných volieb, ktoré sa podľa riadneho termínu mali konať až v decembri. Tento rýchly krok má ubrať čas stále častejším hádkam medzi socialistami a postupujúcou fragmentáciou strany, a tiež mobilizovať voličov. Zároveň však znamená hazard: Sánchez nemá vôbec zaručené, že budúce voľby vyhrá.
V minulom roku v Kastílii a Leóne, najväčším zo sedemnástich autonómnych spoločenstiev Španielska na severozápade krajiny, vznikla kontroverzná vláda ľudovcov a Voxu. Bolo to prvýkrát, čo sa táto krajne pravicová strana dostala do regionálnej vlády. Aj na celoštátnej úrovni je potom pravdepodobné, že v prípade víťazstva ľudovcov bude platiť rovnaká logika. Čo by malo dôsledky nielen pre susedné Francúzsko, ale aj celú Európu.