Slovensku hrozí, že podľahne dezinformáciám šíreným proruskou propagandou, varovala v rozhovore s bruselským webom Politico slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Nové politické usporiadanie po blížiacich sa parlamentných voľbách by podľa nej tiež mohlo ohroziť pokračovanie slovenskej podpory Ukrajine, ktorá sa už viac ako rok bráni ruskej agresii. Jej slová nepriamo potvrdzujú výsledky prieskumu slovenskej mimovládnej organizácie Globsec, podľa ktorých sa napríklad iba 40 percent Slovákov domnieva, že primárnu zodpovednosť za rozpútanie vojny na Ukrajine nesie Rusko.
Čaputová v rozhovore upozornila, že Slovensko čelí aktívnej ruskej dezinformačnej kampani, a vyjadrila obavy, že ako "mladá demokracia" je jej krajina voči tejto kampani "ohrozenejšia".
"Pozorujem v našej spoločnosti nielen polarizáciu, ale aj roztrieštenosť," povedala v rozhovore Čaputová. Prezidentka tiež uviedla, že ak sa do vedenia krajiny po jesenných voľbách dostanú populistické strany, slovenské postoje sa na medzinárodnej scéne "budú možno viac podobať zahraničnej politike typu Viktora Orbána". Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána sa často stavia odmietavo k vojenskej podpore Ukrajiny a vyzýva na zmiernenie protiruských sankcií. Orbán okrem toho udržiava blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Hoci Slovensko sa zvonku zdá ako prozápadné, pod povrchom už nachádzajú úrodnú pôdu proruské názory, poznamenal web Politico. Podľa neho o tom svedčia práve aj ďalšie výsledky už spomínaného prieskumu vykonaného organizáciou Globsec. V ňom asi 50 percent opýtaných Slovákov uviedlo, že USA sú pre ich krajinu bezpečnostnou hrozbou, a 66 percent súhlasilo s výrokom, že "USA vťahujú Slovensko do vojny s Ruskom, pretože je to pre nich výhodné".
Zaujímavo vychádzajú tiež prieskumy ohľadne postoja Slovákov k NATO. V prieskume Globsecu 58 percent respondentov oznámilo, že by v prípadnom referende hlasovalo za zotrvanie v tejto aliancii. Podľa vlastného prieskumu Severoatlantickej aliancie by ale za zotrvanie hlasovalo len 51 percent Slovákov. V ostatných členských štátoch je to pritom v priemere zhruba 70 percent ľudí.
Slovensko je zatiaľ významným spojencom Kyjeva. Ukrajine poskytlo stíhačky MiG-29. Okrem toho krajina odovzdala Ukrajine napríklad raketový systém protivzdušnej obrany S-300, odmínovacie systémy Božena, vrtuľníky, muníciu, palivo i ručné zbrane. Prijala tiež vyše 110-tisíc ukrajinských utečencov.
Šéf súčasného úradníckeho kabinetu Ľudovít Ódor po vymenovaní v polovici mája ubezpečil, že jeho kabinet plánuje v pomoci Ukrajine pokračovať. V prieskumoch pred blížiacimi sa jesennými voľbami teraz ale vedie populistický Smer-SD bývalého premiéra Roberta Fica. Ten už skôr volal po ukončení vojenskej pomoci Ukrajine.