Turecko v nedeľu čakajú prezidentské a parlamentné voľby, ktoré by mohli ukončiť dvadsaťročnú vládu autoritárskeho lídra Recepa Tayyipa Erdogana. O víťazstvo ho môžu pripraviť ekonomické problémy, s ktorými sa v posledných rokoch táto 85-miliónová krajina borí, najmä rekordná inflácia a rast životných nákladov obyvateľov.
Šancu byť nasledujúcich päť rokov prezidentom štátu, ktorý je významný hráčom v regióne, má dlhoročný opozičný líder Kemal Kiliçdaroglu, prezývaný turecký Gándhí. Tento sedemdesiatštyriročný politik má podporu všetkých väčších opozičných strán a sľubuje okrem iného návrat slobody slova a nezávislosti súdov, čo by malo prispieť aj k obnoveniu zamrznutých vzťahov s Európskou úniou.
Veľký zástup podporovateľov
Šesťdesiatdeväťročný Erdogan, ktorý bol od roku 2003 premiérom a od roku 2014 je prezidentom, má však stále široké rady priaznivcov, najmä nacionalistov a náboženských konzervatívcov. Tí oceňujú hlavne to, že posilnil postavenie Turecka na medzinárodnej scéne. Pyšní sú aj na prvý turecký automobil TOGG, ktorý sa začal predávať tento rok, turecké drony či lietadlovú loď TCG Anadolu. Mnohí Erdogana považujú za "spasiteľa", ktorý bráni turecký národ pred opozíciou podľa nich manipulovanou zo zahraničia či pred teroristami, ako vláda označuje kurdské skupiny.
Erdogan a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) podľa niektorých voličov tiež chránia tradičné hodnoty a rodinu pred "zvrátenými" trendmi. "Zavádzajú nám sem LGBT v snahe zdegenerovať našu rodinnú štruktúru," vyhlásil Erdogan, ktorého vláda posiela do väzenia novinárov aj opozičných politikov kvôli názorom a zavrela desiatky nezávislých médií. Na to jej poslúžil aj výnimočný stav, ktorý vyhlásila v roku 2016 po pokuse časti armády o puč, po ktorom nasledovali rozsiahle čistky v štátnej správe.
Image silného muža má demonštrovať aj jeden z Erdoganových volebných plagátov, na ktorom stojí, že "nie je v kuchyni ako žena". Odkazuje tak na videá, na ktorých Kiliçdaroglu často zo svojej kuchyne oslovuje voličov cez sociálne siete. Jedno z nich nazval Cibuľa s odkazom na komoditu, ktorej cena za posledný rok vzrástla z potravín najviac (o 315 percent). Vlani Turecko sužovala rekordná inflácia, ktorá v októbri vystúpila na 24-ročné maximum 85,5 percenta. Podľa ekonómov k nej prispel aj Erdogan, ktorý obmedzil nezávislosť centrálnej banky a presadil svoj špecifický plán hospodárskeho oživenia, spočívajúci v znižovaní úrokových sadzieb v čase, keď by ich banka mala podľa tradičnej ekonomickej teórie zvyšovať.
Podpora veľmi rôznorodého bloku
Kiliçdaroglu sľubuje aj návrat k parlamentnému systému, ktorý v roku 2018 Erdogan zmenil po potvrdení v referende na prezidentský. K reformám však bude šéf Ľudovej republikánskej strany (CHP) Kiliçdaroglu potrebovať aj zhodu ďalších opozičných formácií. Do volieb ide ako kandidát bloku šiestich strán nazvaného Národná aliancia, ktorý vznikol v snahe ukončiť Erdoganovu vládu, inak sú to však zoskupenia veľmi rôznorodé.
Sociálne demokratická CHP, založená už v roku 1923 prvým tureckým prezidentom Mustafom Kemalom Atatürkom, je najsilnejšou opozičnou stranou. Kiliçdaroglua vo voľbách podporuje aj druhá najväčšia opozičná formácia, Ľudová demokratická strana (HDP). Tá ide do parlamentných volieb pod hlavičkou Strany zelenej ľavice (YSP) kvôli obavám, že ju ústavný súd zakáže. Vláda totiž prokurdskú HDP viní z väzieb na teroristickú organizáciu Strana kurdských pracujúcich (PKK), kvôli čomu skončil vo väzení rad politikov HDP. S rovnakým zdôvodnením vláda po miestnych voľbách v roku 2018 zosadila z funkcií desiatky starostov a nahradila ich priaznivcami vládnej strany.
V zahraničnej politike analytici s nástupom Kiliçdaroglua neočakávajú zásadný obrat, krajina bude musieť ďalej udržiavať dobré vzťahy s Ruskom, s ktorým je ekonomicky prepojená. Aj Kiliçdarogluova vláda bude zrejme pokračovať v úlohe neutrálneho hráča vo vojne na Ukrajine. Posun by so zmenou v úrade prezidenta mohol nastať vo vzťahoch s EÚ a rýchlejšia by mohla byť aj turecká ratifikácia vstupu Švédska do NATO. Zlepšiť by sa mohli v prípade výhry opozičného lídra aj vzťahy s Gréckom, ktoré často vyhrocovala Erdoganova agresívna rétorika.
Obavy utečencov zo Sýrie
Obavy majú však z nástupu Kiliçdaroglua sýrski utečenci, ktorých sú v Turecku skoro štyri milióny. Opozičný kandidát totiž v kampani sľúbil, že ich "pošle domov do dvoch rokov". Na protimigračnú nôtu hral v kampani aj Erdogan, ktorý sa kvôli tomu snaží normalizovať vzťahy s Damaskom. Sýrska vláda však trvá na stiahnutí tureckých jednotiek, ktoré s miestnymi povstalcami ovládajú časť územia na severe Sýrie, odkiaľ predtým vyhnali tisíce kurdských obyvateľov. "Keď vyhrá opozícia, bude to zlé, a keď vyhrá Erdogan, tak tiež, pretože deportácie za neho zosilneli," popísala obavy denníka El País jedna zo sýrskych utečenkýň, podľa ktorej preto mnohí Sýrčania pomýšľajú na útek z Turecka do EÚ.
K porážke Erdogana môže prispieť aj odstúpenie jedného z kandidátov Muharrema Inceho, ktorý býval členom CHP a ktorého priaznivci by mohli hlasovať skôr za Kiliçdaroglua. Pokiaľ žiadny z troch zostávajúcich kandidátov nezíska cez 50 percent hlasov, bude 28. mája druhé kolo medzi dvoma prvými. Bez šancí je podľa prieskumov bývalý krajne pravicový poslanec Sinan Ogan (55).
Dôležité budú opäť hlasy Kurdov, ktorí tvoria asi pätinu obyvateľov Turecka a ktorí však napriek represiám voči nim zo strany súčasného režimu nebudú všetci voliť opozičného lídra. Asi 51 percent voličov tvoria ženy, z ktorých mnoho Erdogan popudil odstúpením od istanbulského dohovoru o boji proti násiliu na ženách, či aj výrokmi, že žena bez detí je "neúplná" žena a každá by mala mať najmenej tri. Iné však na svoju stranu získal, keď zrušil zákaz nosenia šatiek vo verejných inštitúciách, ktorým sa niekdajšie vlády snažili obmedziť vplyv islamu v krajine.