Dve Češky, Antonie Chrástecká a Hana Humpálová, boli unesené 13. marca 2013 v juhozápadnej pakistanskej provincii Balúčistán. Prišli do Pakistanu zo susedného Iránu ako turistky. Cieľom ich cesty bola India. Z miesta únosu ich skupina osem až desať ozbrojencov odviezla terénnym automobilom. Únoscovia so sebou vzali aj policajta, ktorý sprevádzal ženy, neskôr ho však vysadili a ponechali si jeho zbraň.
Iránsko-pakistanskú hranicu české turistky prekročili na priechode Taftan, kadiaľ prechádza hlavná cesta spájajúca východoiránsky Záhidán s Kvétou, správnym centrom provincie Balúčitan. Ozbrojenci mikrobus zastavili neďaleko obce Nok Kundí, ktorá leží v okrese Čaghí asi 120 kilometrov od hraníc.
Rokovania s prezidentom
Incident sa podľa pakistanského denníka Pakistan Times stal presne na mieste, kde v roku 2011 ozbrojenci uniesli turistu z Francúzska. Prepustili ho po mesiaci, keď zrejme dostali výkupné.
O prípade rokoval v marci 2013 český prezident Miloš Zeman s vtedajším ministrom zahraničia Karlom Schwarzenbergom. Zeman napísal pakistanskému prezidentovi Ásifu Alímu Zardárímu osobný list, listy napísal tiež rodinám oboch unesených dievčat. Pakistanský prezident podľa Zemana odpovedal, že poveril tajnú službu, aby záležitosť prešetrovala a odpísal tiež rodinám oboch dievčat. Ďalšie informácie o prípade poskytol Zeman v októbri 2013, keď v odpovedi na otázku študenta na besede v Kolíne vyhlásil, že unesené Češky sa pohybujú medzi Pakistanom a Afganistanom a Česko rokuje o ich prepustení.
Na internete sa s unesenými Češkami postupne objavili dve videá. Prvé bolo zverejnené 26. júna 2013 na sociálnej sieti Facebook. Na záberoch, vyhotovených údajne v polovici apríla, sa ženy prihovárajú za prepustenie pakistanskej neurologičky Áfíi Siddíkíovej väznenej v USA. Obe Češky na videu tvrdia, že sú zdravé, ale že ich životy sú ohrozené. Druhé video s unesenými dievčatami sa objavilo opäť na Facebooku 30. októbra toho istého roku. Mladé ženy na zázname prosia českú vládu o pomoc a sťažujú sa, že sú v zlom zdravotnom stave a hovoria o zlom prístupe k jedlu a vode, a dokonca aj o tom, ako si želajú byť pochované. Video vzniklo 23. augusta, jedna z unesených na záberoch ukázala noviny z onoho dňa.
Dlhé vyjednávanie
V marci 2015 uviedol pakistanský portál dawn.com, že Pakistan plánuje požiadať Afganistan o pomoc pri pátraní po dvoch unesených Češkách. Denník The Express Tribune citoval riaditeľa pakistanského Národného úradu pre krízové situácie Saúda Azíza, že existuje silné podozrenie, že únoscovia schovávajú tieto dve ženy v Afganistane. Azíz tiež oznámil, že únoscovia nepožadovali výkupné. Prezident Zeman v rozhovore s ČTK uviedol, že v prípade dvoch unesených Češiek bombarduje pakistanského veľvyslanca a pakistanskému prezidentovi vraj v tejto záležitosti poslal niekoľko listov.
Podľa tureckej spravodajskej agentúry Anadolu unesené ženy prekročili 27. marca 2015 hranice do Turecka, premiér Bohuslav Sobotka o deň neskôr oznámil, že obe Češky už sú späť v Česku. Na vyjednávaní o ich prepustení sa vraj dva mesiace podieľala turecká charitatívna organizácia IHH.
Týždenník Respekt priniesol vo svojom vydaní 8. februára 2016 informáciu, že za obe unesené Češky zaplatila Česká republika šesť miliónov dolárov. Informáciu, ktorá vyvolala vlnu kritiky predovšetkým od opozície, poprel vicepremiér a predseda ľudovcov Pavol Bělobrádek, ktorý je členom Bezpečnostnej rady štátu. Zaplatenie výkupného za unesené Češky potvrdil 10. februára 2016 prezident Zeman. Neskôr však na tlačovej konferencii povedal, že iba citoval verejne dostupné zdroje. Opoziční i vládni politici označili vyjadrenia prezidenta Zemana za neospravedlniteľné, nešťastné alebo nebezpečné.
V podobnom mieste, kde boli unesené dve české turistky, zajali únoscovia z islamistického hnutia Taliban ako rukojemníka v júli 2011 švajčiarsky pár Danielu Widmerovú a Davida Ocha. Tí v zajatí nakoniec strávili osem a pol mesiaca. Po návrate do vlasti vypovedali, že im ich väzni nijako fyzicky neubližovali a že aj k žene sa správali s rešpektom. Okrem nepretržitého strachu ich sužovalo predovšetkým úmorné letné teplo, častý nedostatok jedla, zlé hygienické podmienky a s tým spojené choroby.