Po celom svete rastie dopyt po nerastných surovinách. Je to dané tým, že sa jednotlivé krajiny postupne zbavujú fosílnych palív a snažia sa zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť. Kontroverzná ťažba z morského dna, vďaka ktorej sú tieto látky získavané, ale môže nenávratne poškodiť oceánske ekosystémy aj ohrozené druhy, vrátane vráskavcov obrovských. Vyplýva to zo štúdie, o ktorej písala stanica Sky News.
Hlasné a neustále zvuky strojov používaných na hlbinnú ťažbu môžu rušiť jedinečné frekvencie, ktoré veľryby, delfíny a sviňuchy používajú na komunikáciu a navigáciu v oceáne. Hrozí, že hluk oddelí mláďatá od matiek, naruší kŕmenie a donúti týchto morských cicavcov, aby sa rýchlejšie vynárali na hladinu, uviedli vedci z Exeterskej univerzity. To môže spôsobiť, že zvieratá budú zmätené a znepokojujúce, čo spôsobí zmeny ich správania. Podobne ich ohrozujú tiež klimatické zmeny či rybolov.
Po kritických nerastných surovinách je čoraz väčší dopyt, pretože sa krajiny postupne zbavujú fosílnych palív a snažia sa posilniť svoje energetické zabezpečenie. Lítium, kobalt a grafit sa používajú v napríklad batériách pre elektromobily, kremík a cín pre elektroniku a prvky vzácnych zemín pre veterné turbíny.
Akékoľvek narušenie morských ekosystémov ale pravdepodobne bude "dlhodobé a nezvratné", uviedli v štúdii vedci.
Ekologička Kirsten Thompsonová z Exeterskej univerzity hluk prirovnala k neustálym cestným prácam v zaľudnenej štvrti, ktoré nemožno nijako prehlušiť. "Predstavte si, že by vo vašom okolí vypukli stavebné práce, ktoré prebiehajú nepretržite - váš život by sa dramaticky zmenil," povedala vedkyňa. "Vaše duševné zdravie by bolo ohrozené, možno by ste zmenili svoje správanie, aby ste pred tým unikli. U veľrýb alebo delfínov to nie je iné," dodala.
Veľryby podľa Thompsonovej ukazujú zdravie oceánu. Tiež majú kľúčové postavenie v potravnom reťazci - keď sa kŕmia, rozptyľujú živiny vo vodnom stĺpci a pri migrácii aj naprieč oceánmi. Zohrávajú tiež úlohu v pohlcovaní uhlíka, keby sa podarilo obnoviť ich populáciu, mohlo by to spolu so znižovaním emisií mať zásadný význam pre klímu, uviedla ekologička.
Hlbokomorská ťažba je relatívne nová metóda získavania surovín z dna oceánov. Toto odvetvie zatiaľ nezískalo povolenie na začatie komerčnej činnosti, ale mohlo by sa ním začať tento rok v lete po marcovom a júlovom zasadnutí Medzinárodného úradu pre morské dno (ISA), inštitúcie OSN, ktorá túto činnosť v medzinárodných vodách reguluje a striktne kontroluje všetky ťažobné aktivity.
Mnohí výskumníci dúfajú, že materiály uložené na morskom dne by mohli pomôcť vytvoriť nové, ekologickejšie technológie, ako sú elektromobily s dlhým dojazdom, ľahšie dobíjacie batérie a veterné turbíny, ktoré odolajú extrémnemu počasiu. Iní však varujú, že hlbokomorská ťažba by mohla ovplyvniť oceány nečakaným spôsobom.