Vo Francúzsku dnes druhý tohtoročný generálny štrajk ovplyvnil výrobu elektriny, zrušil výučbu na niektorých školách a zastavil verejnú dopravu, uvádzajú agentúry. Ľudia po celej krajine protestujú proti navrhovanej dôchodkovej reforme, ktorú na začiatku januára predstavila francúzska vláda. Plánuje okrem iného postupne posunúť hranicu odchodu do dôchodku o dva roky na 64 rokov.
Odbory, ktoré na celý deň naplánovali protestné zhromaždenie po celom Francúzsku, chcú udržať tlak na vládu. Dúfajú tiež, že sa im podarí zopakovať veľkú účasť z prvého štrajku 19. januára, na ktorom sa zúčastnilo vyše milión ľudí.
Výpadky vlakov i metra
"Táto reforma je nespravodlivá a brutálna," povedal generálny tajomník odborového zväzu UNSA Luc Farre. "Posunutie (veku odchodu do dôchodku) na 64 rokov je zo sociálneho hľadiska krokom späť," dodal.
V krajine dnes jazdí len asi každý tretí vysokorýchlostný vlak TGV a ešte menej miestnych a regionálnych vlakov, tiež parížske metro čelí vážnym obmedzeniam. Štrajku sa zúčastňuje asi polovica učiteľov základných škôl, uviedol ich odborový zväz. Štrajkujú tiež zamestnanci ropných rafinérií a pracovníci v ďalších odvetviach, vrátane verejnoprávnych televízií, ktoré namiesto spravodajských programov púšťajú hudbu.
Úrady dnes vyšlú do ulíc 11-tisíc policajtov, z toho 4000 v Paríži, aby dohliadali na poriadok počas plánovaných pochodov. Tie majú v niektorých mestách začať už o 10-tej.
Dodávky elektriny vo Francúzsku klesli o 4,4 percenta, to jest o 2,9 gigawattov, keďže sa k štrajku pripojili pracovníci jadrových reaktorov a tepelných elektrární, ukázali údaje štátneho podniku EDF. Spoločnosť TotalEnergies, kde štrajkuje 75 až 100 percent ľudí, uviedla, že dnes nedodáva ropné produkty, ale upokojovala Francúzov, že čerpacie stanice sú plne zásobené a potreby zákazníkov sú uspokojené.
Francúzi sú proti
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Francúzov je proti návrhu dôchodkovej reformy, ale prezident Emmanuel Macron a jeho vláda na nej trvajú. Podľa Macrona je "životne dôležitá", aby sa zabezpečilo, že dôchodkový systém bude naďalej fungovať.
Posunutie veku odchodu do dôchodku o dva roky by podľa odhadov ministerstva práce mohlo do štátnej pokladnice priniesť niekoľko miliárd eur navyše potrebných pre každoročné vyplácanie dôchodkov. Odbory však tvrdia, že existujú aj iné spôsoby, ako zabezpečiť, že dôchodkový systém neskolabuje. Spomínajú napríklad zdanenie superbohatých či zvýšenie príspevkov zamestnávateľov.
Vláda v návrhu zákona urobila niektoré ústupky, napríklad stanovila nový vek odchodu do dôchodku na 64 rokov namiesto Macronovho predvolebného sľubu 65 rokov. Súhlasila tiež s minimálnym dôchodkom vo výške 1200 eur mesačne pre všetkých. Podľa premiérky Élisabeth Borneovej je hranica 64 rokov "neoddiskutovateľná", ale vláda skúma možnosti, ako kompenzovať niektoré dopady, najmä na ženy.
V čase, keď sa po celom Francúzsku konajú protestné zhromaždenia, budú zákonodarcovia prerokúvať návrh zákona na úrovni výborov. Odbory uviedli, že sa snažia presvedčiť zákonodarcov, aby vec nepodporili.