Arménsko v sťažnosti predloženej Medzinárodnému súdnemu dvoru obvinilo Azerbajdžan z "etnických čistiek" arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu. Správa pochádza z agentúry AFP.
Obe tieto postsovietske republiky viedli o Náhorný Karabach už dve vojny, druhú z nich v roku 2020. Napätie medzi nimi v posledných týždňoch opäť narastá pre azerbajdžanskú blokádu tzv. Lačinského koridoru. Ide o jedinú cestu, ktorá spája Arménsko s Náhorným Karabachom.
Arménsko tvrdí, že v dôsledku blokády dochádzajú karabašským Arménom potraviny, lieky a pohonného hmoty. "Azerbajdžan sa zrejme usiluje eliminovať etnických Arménov v Náhornom Karabachu, pričom ho vôbec nezaujímajú ľudské životy," uvádza sa v arménskej sťažnosti predloženej v pondelok haagskemu súdu OSN.
Jerevan v nej žiada Medzinárodný súdny dvor, aby pomohol ukončiť azerbajžanskú blokádu Lačinského koridoru, ktorú prirovnáva k snahám o etnickú čistku, a zároveň plne obnoviť dodávky základných životných potrieb pre približne 120-tisíc miestnych obyvateľov.
Azerbajdžan na pôde Medzinárodného súdneho dvora označil obvinenia Arménska za úplne nepodložené a vykonštruované.
Azerbajdžanci, ktorí o sebe tvrdia, že sú aktivisti, blokujú Lačinský koridor už od polovice decembra, údajne na protest proti nelegálnej ťažbe surovín v regióne, ktorá podľa nich poškodzuje životné prostredie. Podľa Arménska ide o akciu podporovanú azerbajdžanskou vládou, čo Baku oficiálne popiera.
Posledná vojna o Náhorný Karabach si v roku 2020 vyžiadala približne 6500 obetí. Arménsko sa v rámci Ruskom vyrokovaného prímeria muselo vzdať území, ktoré ovládalo celé desaťročia.
Medzinárodný súdny dvor rieši spory medzi členskými krajinami OSN. Jeho rozsudky sú záväzné a nie je možné sa voči nim odvolať, súdny dvor však nemá nijaké reálne prostriedky na to, aby si mohol vynútiť realizáciu svojich rozhodnutí.
V decembri 2021 Medzinárodný súdny dvor nariadil Arménsku a Azerbajdžanu, aby zamedzili ďalšej eskalácii vzájomného napätia.