Pred viac ako rokom ste vydali kritickú knihu o Rusku s názvom A odkiaľ by som asi tak bol?. Ako sa odvtedy zmenil váš pohľad na Rusko?
Je ešte kritickejší. Je to názor človeka, čo po mnohých rokoch strávených v Rusku vedel, že tamojší režim je zákerný, zákerný, zlý, avšak netušil, že môže byť taký brutálny. A tiež som nepredpokladal, že aj vo vlastnej krajine budem čeliť takému silnému hlasu ľudí, ktorí by najradšej vrátili staré časy pod sovietskym impériom. Zabudli na to, čo Sovietsky zväz či Rusko dokázali urobiť s našou krajinou a s našou spoločnosťou.
Alebo nezabudli. Zrejme skutočnosť, že Sovietsky zväz násilne obsadil v roku 1968 Československo a 73 500 jeho vojakov tu zostalo až do roku 1991, neberú ako okupáciu. Ako sa na túto etapu našej histórie pozerajú v Rusku?
V roku 2018 som bol v Moskve a potom vo Volgograde medzi príslušníkmi z prvých lietadiel, ktoré v auguste 1968 pristávali v Ruzyni. Tí starší muži si dávali medaily a odznaky a pri ich preberaní salutovali a hovorili: „Slúžim Sovietskemu zväzu!“ To som si pripadal ako v zlom ruskom filme. Oni sú skutočne presvedčení, že nás v roku 1968 oslobodili. Že medzi Příbramou a Berounom boli tajné vojenské sklady, a že keby neprišli, vtrhol by k nám nemecký Bundeswehr a vojská NATO a tie by potom postupovali ďalej na Sovietsky zväz. Hovoria, že vtedy zachránili svetový mier. Mimochodom, obrana svetového mieru je od tých čias v prejavoch ruských vodcov neustále dominantná. Aj Putin teraz tvrdí, že na Ukrajine bojujú za svetový mier.
Ako sa títo bývalí sovietski vojaci pozerajú na Čechov?
Kvôli tomu, že sme vstúpili do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie, nás považujú za zradcov a nevďačníkov. Veď nás predsa v roku 1968 oslobodili... Na ruských armádnych školách sa o tom učia ako o vzornej bratskej vojenskej pomoci. A šíria lož, že sovietski vojaci umierali rukou Čechoslovákov. Poslanec za ruskú komunistickú stranu je stále presvedčený, že v Národnom múzeu boli ľudia s guľometom, zabili niekoľko ich ľudí a že oni sa iba bránili zlým Čechoslovákom... Potvrdzuje to môj súčasný pohľad na Rusko, že je postavené na klamstvách.
Do tohto obrazu sa Rusko začalo meniť od roku 2012, kedy sa k moci vrátil Vladimír Putin? Vy ste v Rusku v tom čase už pôsobili...
Áno, aj zhoršovanie situácie voči oponentom režimu začalo práve v roku 2012, kedy sa už Putin neobzeral doprava ani doľava, bol späť v prezidentskej funkcii. (Putin zastával túto funkciu dve prezidentské obdobia v rokoch 2000 až 2008, ale tretí mandát za sebou mu ústava nepovoľovala, a tak ho v Kremli na štyri roky vystriedal jeho chránenec Dmitrij Medvedev, zatiaľ čo Putin sa presunul do čela vlády. V roku 2012 si kreslá prehodili. V roku 2018 svoj vtedy už šesťročný mandát Putin obhájil. A v roku 2020 Rusi v referende odhlasovali zmenu ústavy, ktorá mu umožní byť prezidentom až do jari 2036, v tom čase bude mať 83 rokov, pozn. red.)
A už v onom roku 2012 sa začal Putin pomaly pripravovať nielen na Krym a Ukrajinu, ale aj na vybavenie si účtov so svojimi oponentmi. To vyvrcholilo po tom, čo už získal Krym a bol zlikvidovaný Boris Nemcov. (V rokoch 1997 až 1998, za éry prezidenta Jeľcina, bol Nemcov vicepremiérom ruskej vlády. Neskôr sa stal opozičným politikom a Putinovým kritikom. Vo februári 2015 ho v Moskve zastrelil Čečenec Dadajev. Ten bol neskôr odsúdený na 20 rokov. Komplici dostali tresty od 11 do 19 rokov. Objednávateľ vraždy je však doteraz oficiálne neznámy, pozn.) Potom sa začala šíriť brutalita a zlo. V novodobých dejinách od rozpadu Sovietskeho zväzu nepoznali Rusi takú tvrdosť ako v uplynulých piatich rokoch. Je pravda, že Putinovi sa v očiach Rusov podarilo dostať ich krajinu na vrchol, ale zároveň totálne spacifikoval opozíciu. Tá je dnes bez lídrov, zahnaná do podzemia alebo do väzníc. Preto sa Putin môže tešiť takejto podpore.
Spadá do tohto kontextu aj skutočnosť, že sú rôzne – aj po svete – vraždení Rusi, ktorí s Putinom nesúhlasia?
V Rusku sa hovorí, že v ruskej vysokej politike je dnes nová športová disciplína: skok z okna. Veľa z tých záha...
Zostáva vám 85% na dočítanie.