Od chvíle, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojim vojakom inváziu na Ukrajinu, trápi európske vlády najmä jedna otázka: Čo by sa stalo, keby Moskva vypla plyn? Mnohé európske krajiny sa na dodávky ruského plynu dlhodobo spoliehajú a hrozba ich prerušenia bola tromfom, ktorý mohol Putin použiť v prípade, že by sa vojna pretiahla, píše v analýze portál CNN.
"V Rusku tradične panuje názor, že jednou z jeho najlepších zbraní vo vojne je zima," uvádza bezpečnostný expert Keir Giles z britského inštitútu Chatham House.
"V tomto prípade sa Rusko bude snažiť využiť zimu, aby posilnilo ďalšiu zo svojich zbraní: energetiku. Rusko sa spoliehalo na to, že mrazy privedú Európu k rozumu a verejnú mienku naprieč kontinentom presvedčia, že podpora Ukrajiny za prázdne peňaženky nestojí," dodáva Giles.
Európa získala čas
Na dlhú zimu sa však stále čaká. Západná a stredná Európa si tento rok užili nad očakávania mierne zimné počasie, ktoré spoločne s koordinovanou snahou o zníženie spotreby plynu Putina pripravili o jeho najväčšiu páku na vyjednávanie.
S postupujúcim rokom 2023 majú teraz európske vlády až do nasledujúcej zimy možnosť a čas znížiť závislosť na ruskom plyne. To by mohlo hrať kľúčovú úlohu pri udržiavaní jednotného frontu Západu v čase, keď je koniec vojny v nedohľadne.
Teplé zimné mesiace podľa Adama Bella, bývalého energetického predstaviteľa britskej vlády, "Európe v podstate zabezpečili ďalší rok. Studenší december a január by spotrebovali výraznú časť európskych zásob plynu," uviedol Bell.
Kritici európske vlády vinia, že sa príliš sústredia na momentálne ceny plynu, než aby investovali do dlhodobých riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energií.
Vlády sa musia viac snažiť
"Je pochopiteľné, že inštinktom politikov je znížiť cenu, pretože tým priamo riešia problémy domácností a podnikov s nákladmi. Zlacnenie plynu vymaže motiváciu potrebnú na zníženie celkovej spotreby," domnieva sa výskumník Centra pre štúdium európskych politík Milan Elkerbout.
"Vlády by sa mali viac snažiť, aby stimulovali a urýchlili rozvoj obnoviteľných zdrojov energie," hovorí John Springford z londýnskeho Centra európskej reformy. "Zásadným krokom by bolo dať zelenú pevninskej veternej energii. Rozumné by tiež bolo, keby vlády vybudovali zásobníky pre skvapalnený zemný plyn (LNG), čo sa dá urobiť relatívne rýchlo a priamo to zníži potrebu ruského plynu," dodáva.
Otázkou potom zostáva, či európske krajiny krátku príležitosť na posilnenie svojej energetickej bezpečnosti využijú.
"Zraniteľnosť Európy, ktorá sa tak náhle prejavila, existovala kvôli dlhodobej ľahostajnosti západných mocností," hovorí Giles.
„Západná Európa odmietla počúvať hlasy štátov v prvej línii, ktoré pred úmyslami ruského režimu varovali a vedeli, že drahšia energia je cena, ktorú má zmysel zaplatiť výmenou za oslabenie ruského tlaku. Táto ľahostajnosť ponechala Rusku niekoľko ľahkých cieľov v hlavných západoeurópskych metropolách, najmä v Nemecku," uvádza odborník.
Budúcu zimu hrozí katastrofa
Európa sa v minulosti zdráhala prepojiť svoje energetické politiky a trhy. Dôvodov je viac, od vlastných záujmov (prečo by jedna krajina mala mať výhody z toho, že si iná utvorila zásoby?) po kontrolu trhu (prečo by malo lacnejšie LNG zo Španielska oslabovať ceny francúzskej jadrovej energie?).
A aj keby niektorí politici prejavili záujem energetickú politiku a trh zjednotiť, bolo by nesmierne ťažké takýto projekt centrálne riadiť.
Práve preto je súčasná príležitosť taká dôležitá. Aktívne boje, ktoré pokračujú na fronte, by mali slúžiť ako pripomienka, že neschopnosť konať môže viesť budúcu zimu ku katastrofe. A energetická kríza spôsobená Putinom by znamenala, že sa mu do rúk vráti tromf, o ktorý prišiel len vďaka čistej náhode a nezvyčajne teplému počasiu.