Arménsky premiér Nikol Pašinjan spochybnil v utorok úlohu príslušníkov ruských mierových síl v Náhornom Karabachu, keď hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o blokáde v tomto spornom regióne. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Azerbajdžanskí aktivisti blokujú od polovice decembra tzv. Lačinský koridor – ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom a Arménskom –, čím vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou. V dôsledku tejto blokády dochádzajú obyvateľom tejto horskej oblasti už zásoby potravín, liekov i pohonných hmôt.
Baku tvrdí, že protest vznikol spontánne, Jerevan však obviňuje Azerbajdžan z organizovania tohto protestu s cieľom prinútiť Arménov opustiť sporný región.
Pašinjan sa popri summite krajín Spoločenstva nezávislých štátov SNŠ stretol s Putinom, s ktorým chcel hovoriť o tejto "kríze" a možných spôsoboch jej riešenia.
"Je to zóna, za ktorú sú zodpovední ruskí mierotvorcovia v Náhornom Karabachu," uviedol Pašinjan. Zároveň dodal, že napriek dohode nemá ruská mierová misia Lačinský koridor pod kontrolou.
Putin pred novinármi uviedol, že je dôležité zamerať sa najmä na urovnanie napätia v Zakaukazsku, a uviedol, že o danej záležitosti sa už od pondelka diskutuje, no bližšie informácie neuviedol.
Azerbajdžan a Arménsko viedli o územie Náhorného Karabachu už dve vojny. Posledná vypukla v roku 2020 a vyžiadala si vyše 6500 životov. Tento posledný konflikt sa skončil prímerím, ktoré vyrokovalo Rusko. V rámci mierovej dohody tiež Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu územie, ktoré roky ovládalo.
Rusko okrem toho vyslalo v rámci tejto dohody do Náhorného Karabachu mierotvorcov. Arménsko však od začiatku blokády Rusko obviňuje z toho, že jeho mierová misia v Karabachu zlyhala.
Na summite SNŠ, ktorý aktuálne prebieha v Petrohrade, sa zúčastnil aj úhlavný nepriateľ Arménska – azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. Rusko sa aj napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine snaží zachovať si úlohu sprostredkovateľa medzi týmito bývalými sovietskymi republikami