Až 78 percent Rusov je proti tomu, aby sa polostrov Krym vrátil Ukrajincom. Ukázal to nový prieskum ruskej agentúry Levada a organizácie Chicago Council on Global Affairs. Práve získanie anektovaného územia je pritom hlavnou podmienkou Kyjeva na rokovania s ruským agresorom. Pre mierové rozhovory sú pritom aj sami Rusi. Avšak bez ústupkov.
Značné percento Rusov získava informácie aj prostredníctvom sociálnej siete Telegram, ktorá spravidla nepodlieha propagandistickým tendenciám. Viac sa o nej dozviete v nasledujúcom videu:
„Dáta ukazujú, že väčšinová podpora pre vojenskú operáciu medzi Rusmi je slabšia, než sa môže na prvý pohľad zdať. Značná časť ruskej verejnosti hovorí, že by bola pre ukončenie vojenskej operácie a prechod k mierovým rokovaniam. Ale nie je jasné, aké zmysluplné ústupky by Rusi okrem prímeria a výmeny väzňov boli ochotní urobiť,“ uvádzajú výskumníci.
Reprezentatívny prieskum prebehol medzi 24. a 30. novembrom. Zúčastnilo sa ho celkom 1 601 Rusov, ktorých osobne obišli pracovníci rešpektovaného ruského centra Levada. Štatistická chyba sa pohybuje medzi 1,5 a 3,4 percenta. Výsledky ankety agentúry zverejnili v utorok.
Propaganda stále vedie
Z odpovedí oslovených Rusov vyplynulo, že „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Kremeľ svoju inváziu nazýva, stále podporujú tri štvrtiny ruských občanov. Konkrétne 74 percent. V porovnaní s marcovými 81 percentami je to pokles, ale nijako výrazný.
A aj necelých desať mesiacov od začiatku vojny si 53 percent Rusov myslí, že ich armáda je na Ukrajine úspešná. Ako vyslovene neúspešnú ju vníma 31 percent oslovených, zvyšných 16 percent si nie je istých. Hodnotenie výkonov ruskej armády však veľmi záviselo od toho, odkiaľ oslovení Rusi obvykle čerpajú informácie.
Tí, ktorí ich získavajú z Telegramu a ďalších sociálnych sietí či od priateľov a rodiny, vojnu ako úspešnú neoznačovali toľko ako ich spoluobčania, ktorí sa o nej dozvedajú predovšetkým zo štátnej televízie – teda od propagandistov.
Viac ako pätina už však teraz nedokáže popísať, čo je vlastne cieľom Putinovej vojny. V porovnaní s marcom je to nárast o 13 percentuálnych bodov. Krátko po tom, čo Rusko napadlo susednú krajinu, ešte 43 percent respondentov inváziu popisovalo ako obranu rusky hovoriacich obyvateľov Donbasu. Teraz už konflikt ako defenzívny vníma len 27 percent Rusov.
Rokujme, ale bez ústupkov
Za začatie diplomatických rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou by teraz bolo 53 percent Rusov. A za predpokladu, že by vďaka tomu prestali umierať ruskí vojaci, by mierový dialóg privítalo dokonca 62 percent respondentov.
Stále si však nevedia predstaviť, že by sa výmenou za to mali niečoho vzdať. 80 percent opýtaných nemá problém s tým, aby Ukrajina znovu mohla vyvážať svoje obilie do sveta, a takmer všetci sú pre výmenu väzňov. Ale že by snáď Rusi vracali neprávom zabrané územia? Ani náhodou.
Až 78 percent Rusov ako „neprijateľný“ vníma možný návrat okupovaného Krymu späť do rúk Ukrajincov a 66 percent ľudí odmieta Kyjevu vrátiť aj územie na Donbase, ktoré s podporou Ruska ovládajú separatisti vo svojich pseudorepublikách.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však trvá na tom, že vojna neskončí, kým sa všetky stratené územia nevrátia do rúk ich právoplatných majiteľov. Bez odovzdania anektovaného Krymu mier nebude, zdôrazňuje, a rovnako to vnímajú aj samotní Ukrajinci.
Septembrový prieskum napríklad ukázal, že až 90 percent opýtaných si myslí, že by sa Rusom nemalo dovoliť, aby si nechali hoci jediný kúsok ukrajinského územia. A to aj za predpokladu, že by sa tým vojna ešte pretiahla.