Zmenu klímy začína čoraz viac pociťovať aj Európa. „Na základe doteraz získaných údajov odhadujeme, že v roku 2022 zomrelo (v Európe) v dôsledku horúčav najmenej 15-tisíc ľudí,” povedal riaditeľ regionálneho úradu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu, Hans Kluge.
Počas troch letných mesiacov zomrelo v Španielsku takmer 4-tisíc osôb, viac ako tisíc úmrtí hlásilo Portugalsko, vyše 3-tisíc ľudí zomrelo v Spojenom kráľovstve a približne 4,5-tisíc obetí zaznamenali v Nemecku. „Očakáva sa, že tento odhad sa zvýši, keďže nadmerné úmrtia v dôsledku tepla hlási viacero krajín,” dodal Kluge. Za posledných 50 rokov, extrémne počasie zapríčinilo v Európe úmrtie viac ako 148-tisíc ľudí.
Európa na prvom mieste
Svetová Meteorologická organizácia minulý týždeň zverejnila správu, v ktorej upozorňuje na viac ako dvojnásobné zvýšenie priemernej teploty v Európe za posledných 30 rokov. Ide o najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Medzi rokmi 1991-2021 sa priemerná teplota v Európe zvýšila o 0,5 stupňa Celzia za desaťročie. Dôsledkom je neustále topenie sa ľadového povrchu Grónsk,a čím sa zase zvyšuje hladina oceánu či strata 30 metrov hrúbky z ľadu Alpských ľadovcov.
„Európa predstavuje živý obraz otepľujúceho sa sveta a pripomína nám, že aj dobre pripravené spoločnosti nie sú v bezpečí pred dôsledkami extrémneho počasia. Tento rok, tak ako rok 2021, postihli veľké časti Európy rozsiahle vlny horúčav a suchá, ktoré podmienili vznik lesných požiarov. V roku 2021 spôsobili mimoriadne záplavy smrť a skazu,“ povedal generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Petteri Taalas.
Podľa európskeho pozorovacieho programu Copernicus Climate Change Servis bolo obdobie od júna do augusta v Európe dosiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických meraní. Mimoriadne vysoké teploty viedli k najhoršiemu suchu, aké postihlo Európu od stredoveku, píše AFP.
Avšak Európa zaznamenala aj určité pokroky v riešení otázky zmeny klímy. Európska únia zredukovala skleníkové plyny o 31% medzi rokmi 1990 a 2000, s cieľom 55% zníženia do roku 2050.
COP27
Redukcia skleníkových plynov je aj jednou z hlavných tém tohtoročného Klimatického summitu OSN (COP27). V týchto dňoch (od 6. do 18. novembra) sa preto v egyptskom meste Sharm El-Sheikh stretávajú najvyšší predstavitelia štátov.
Konferencie sú organizované každoročne s cieľom riešiť otázku klimatickej krízy. Zúčastňujú sa ich krajiny, ktoré podpísali Rámcový dohovor o zmene klímy v roku 1992 na Konferencii OSN v Rio de Janeiru.
Hlavným cieľom je zaistenie uplatnenia Parížskej dohody. Medzi tri hlavné oblasti, na ktoré sa Konferencia zameriava sú redukcia emisií, pomoc krajinám pripraviť sa na zmenu klímy a ako sa s ňou vyrovnať, zabezpečenie technologickej podpory a financovania rozvojových krajín.
Súčasťou konferenciu sú aj tzv. tematické dni zamerané napríklad na rodovú rovnosť či mládež a budúce generácie.
Generálny tajomník OSN António Guterrs, otvoril summit so slovami: „Ľudstvo má na výber: spolupracovať alebo zaniknúť. Je to buď pakt klimatickej solidarity, alebo pakt kolektívnej samovraždy.
Autorka je študentkou Katedry žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
