Organizácia KidsRight vyhlásila, že sa situácia posledné desaťročie nezmenila. Podľa jej hodnotenia čelí celosvetovo vyše tretina detí (820 miliónov) vlne horúčav a nedostatok vody zhoršuje život 920 miliónom detí. Holandská mimovládna organizácia sa opiera o údaje agentúr OSN.
Klimatická zmena má v priebehu nasledujúcich desiatich rokov vážne ovplyvniť polovicu všetkých detí na celom svete, čo predstavuje miliardu budúcej generácie.
Index KidsRights každoročne ukazuje dodržiavanie práv detí. Nejde pritom len o environmentálnu oblasť, v indexe sa mapuje aj právo na život, zdravie, vzdelanie a ochranu detí. Zo 185 krajín sú na tom najlepšie deti na Islande, vo Švédsku a Fínsku, najhoršie v Sierra Leone, Afganistane a Čade. Medzi najlepšími sa oproti minulému roku Švédsko posunulo zo štvrtého miesta na druhé. Slovensko je v rebríčku krajín na 89. mieste, susedné Česko drží 17. priečku.
Budúcnosť je ohrozený druh
Zakladateľ a predseda KidsRights Marc Dullaert označil tohtoročnú správu za alarmujúcu pre súčasné a budúce generácie detí. „Rýchlo sa meniaca klíma ohrozuje ich budúcnosť a ich základné práva,“ uviedol Dullaert.
„Za posledné desaťročie nenastal žiaden významný pokrok v životnej úrovni detí a ich životy navyše kruto ovplyvňovala aj pandémia koronavírusu,“ dodal. Pandémia narušila chod spoločnosti a zablokovala nemocnice, čo priamo spôsobilo smrť približne 286-tisíc detí do päť rokov, informovala KidsRights.
Prvýkrát za dve desaťročia počet pracujúcich detí stúpol na 160 miliónov, čo je za posledné štyri roky o 8,4 milióna viac. KidsRights tento údaj zistila v spolupráci s Erazmovou univerzitou v Rotterdame.
Stav detských práv sa výrazne zlepšil v Angole a Bangladéši. V Angole sa znížila úmrtnosť detí vo veku do päť rokov o viac než polovicu a v Bangladéši klesol počet detí do päť rokov s podváhou o takmer polovicu. KidsRights kritizuje Čiernu Horu za slabú zaočkovanosť detí, čo ju v hodnotení posunulo až na 49. priečku.