V brazílskej časti Amazonského pralesa zaznamenali od začiatku roka viac lesných požiarov ako za celý vlaňajšok. Vyplýva to z oficiálnych údajov, ktoré v pondelok zverejnil brazílsky Národný ústav pre výskum vesmíru (INPE), informuje agentúra AFP.
Pomocou satelitných snímok zaevidovali v brazílskej časti najväčšieho dažďového pralesa na svete od začiatku roka do polovice septembra už 75 592 požiarov, čo je viac ako 75 090 požiarov zaznamenaných za celý minulý rok. Len počas prvých šiestich mesiacov tohto roku zaznamenal brazílsky Národný ústav pre výskum vesmíru odlesnenie v rozlohe 3 980 kilometrov štvorcových. Ide o najvyššie číslo za posledných šesť rokov.
Odlesňovanie stúpa
Jedno z najtemnejších období – tak označil hovorca brazílskej pobočky Greenpeace, André Freitas, kroky administratívy súčasného brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara voči brazílskemu životnému prostrediu. Dodal, že Bolsonarova vláda presadzovala za uplynulé štyri roky „jasnú protienvironmentálnu politiku" a označil najnovšie údaje za „predpovedanú tragédiu“.
Počas vlády Jaira Bolsonara zaregistrovali v brazílskej časti Amazonského pralesa zvýšený počet odlesňovania. V porovnaní s predchádzajúcim desaťročným obdobím ide o 75-percentný nárast, uvádza agentúra AFP. Napriek tomu, že rozsiahle odlesňovanie pralesa začalo už v 60. rokoch, v priebehu vlády Bolsonara dosiahlo najvyššiu mieru za posledných 15 rokov. Prezident počas svojej vlády presadil, aby sa domorodé časti pralesa mohli využívať na komerčné účely a taktiež zredukoval už existujúce ochrany životného prostredia. V roku 2019, keď Amazonsky prales zasiahli obrovské lesné požiare, odmietol finančnú pomoc od krajín G7 vo výške 22 miliónov dolárov so slovami, že krajiny sa tým snažia narušiť brazílsku suverenitu.
Prezident však pod neustálou medzinárodnou kritikou prijal určité kroky k ochrane pralesa. Počas minuloročnej Konferencie o zmene klímy OSN v Glasgowe (COP 26) prisľúbil ukončenie nelegálneho odlesňovania do roku 2028 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality krajiny do roku 2050.
Ako uvádza Rada pre zahraničné vzťahy, v roku 2020 poveril ozbrojené zložky, aby dohliadali na environmentálne zločiny a v máji tohto roku zvýšil pokuty týkajúce sa environmentálnych zločinov. Kritici však tvrdia, že spoliehanie sa na ozbrojené zložky v oblasti ochrany životného prostredia často nedosahuje očakávané výsledky. Bolsonaro založil aj tzv. Amazónsku radu, ktorá má dohliadať na udržateľný rozvoj. Rada pozostáva z 14 členov kabinetu, no jej členom nie je žiaden z guvernérov amazonských štátov.
Očakávané voľby
Práve správy o kritickom stave najväčšieho pralesa sveta zrejme ešte viac zvýšia tlak na Bolsonara, ktorý sa bude v októbrových voľbách uchádzať o znovuzvolenie. Objavujú sa však obavy, že odmietne prijať ich výsledok. Podľa portálu Aljazeera sa za posledné mesiace snažil vzbudiť nedôveru verejnosti v brazílsky volebný systém. Podľa jeho slov, avšak bez predloženia dôkazov, je systém náchylný na podvody. Ako ďalej uvádza Aljazeera, právni experti odmietajú tieto tvrdenia. Podľa nich sa podobne ako bývalý americký prezident Donald Trump snaží presadzovať falošné tvrdenia o volebných podvodoch s cieľom odmietnuť neskoršie volebné výsledky.
Spomínaný hovorca brazílskej pobočky organizácie Greenpeace André Freitas dodal, že práve s končiacim sa funkčným obdobím vlády vidia mnohé nelegálne živly ideálnu príležitosť na ďalšiu nelegálnu ťažbu v pralese.